BRISBANE. Každých tridsať sekúnd lekári na celom svete amputujú končatinu jednému diabetikovi, pretože sa mu nehoja rany.
Austrálski vedci z James Cook University v Cairns sú na stope možnému riešeniu. Inšpiroval ich nečakaný objav.
Výsledky uverejnili vo vedeckom časopise Journal of Medicinal Chemistry.
Loading
...
Rakovinový červ
Pri vývoji vakcíny proti juhoázijskému parazitovi - príbuznému našej motolici pečeňovej - objavili v jeho výlučkoch bielkovinu, ktorá podporuje bunkovú obnovu.
"Opisthorchis viverrini bežnejšie známa ako juhoázijská motolica pečeňová si získala našu pozornosť, pretože spôsobuje rakovinu pečene, ktorá len v Thajsku ročne zabije asi 26-tisíc ľudí. Na druhej strane, granulin, ktorý vylučuje, zohráva významnú úlohu v bunkovom delení," povedal pre server Eurekalert parazitológ Michael Smout.
Jeho tímu napadlo, že to, čo spôsobuje rakovinu v pečeni by mohlo pri správnom využití pomôcť inde, kde je rapídne delenie buniek žiaduce.

Hojivá bielkovina
"Molekuly granulinu z výlučkov motolice by mohli byť liekom pre tých, ktorým sa neobnovuje poranené tkanivo, teda hlavne pre diabetikov, fajčiarov či starých ľudí," doplnil.
Diabetická noha, pri ktorej odumiera diabetikom koža, svaly či dokonca kosti na nohe, patrí k častým a najzávažnejším komplikáciám cukrovky a veľmi často sa končí amputáciou.
Podľa portálu diabetickanoha.sk má len na Slovensku amputovanú nohu takmer štyritisíc diabetikov.

Granulin by mal pomôcť s obnovou tkanív a amputácii by tak mohli mnohí predísť.
Vedci v Austrálii už dokážu molekuly granulinu produkovať v takých množstvách, aby mohli začať s laboratórnymi a neskôr aj klinickými testami.
Najskôr sa o vyprodukovanie dostatočného a spoľahlivého množstva molekúl snažili rekombináciou DNA v baktériách, to však nefungovalo podľa predstáv.
"Granulin sa s baktériami E.coli veľmi nepohodol, takže rekombinačnú techniku sme museli zavrhnúť a vrátiť sa na začiatok," povedala pre Eurekalert doktorka Norelle Daly.
O koliesko naviac
Magnetickou spektroskopiou odhalili zložitý tvar molekuly a zistili, že jej zahnutie podobné tvaru vlásenky je to, čím efektívne pôsobí pri hojení rán.
Vyrobili teda proteín s rovnakým ohnutím molekúl, ktorý môžu vyrábať masovo.
Trikom bolo pridanie jednej disulfidovej väzby naviac, ktorá ako píše Journal of Medicinal Chemistry ohla peptidový reťazec do požadovaného tvaru a pritom zachovala jeho hojivú funkciu.
Prvé laboratórne testy ukázali pozitívne výsledky na myšiach aj in vitro vypestovaných ľudských bunkách, bielkovina zakaždým podporila bunkovú obnovu.
Vedcov čaká ešte dlhá cesta pokusov a klinických testov, no v konečnom dôsledku by radi vytvorili napríklad kompaktný krém, ktorý by si mohol každý naniesť na rany sám bez dlhých hodín strávených v nemocnici.
DOI: 10.1021/acs.jmedchem.7b00047