BRATISLAVA. Aby mohli vedci objaviť vzdialené svety, musia mať šťastie. Pozorovaná planéta musí prejsť medzi svojou hviezdou a nami a hviezda musí byť dostatočne jasná, aby sa na Zemi dali pozorovať zmeny vo svetle, ktoré sa zmení pri prechode telesa. Takto koncom roka 2015 objavili prvé tri planéty sústavy okolo hviezdy TRAPPIST-1 v súhvezdí Vodnár.
Tieto tri planéty ležia v obývateľnej zóne, v ktorej by planéta s pevným povrchom mohla mať aj vodu a dať životu šancu, aby sa uchytil.
Odvtedy sa počet známych planét sústavy zvýšil už na sedem. Medzinárodný tím vedcov, ktorých vedie Washingtonská univerzita, sa teraz pozrel na poslednú z nich, TRAPPIST-1h. Výskum zverejnili v magazíne Nature Astronomy.
Doteraz túto planétu pozorovali len raz a teraz sa im to podarilo znovu. Vedcov však viac než to, že ju opäť pozorovali, prekvapilo to, že ju našli presne tam, kde predpokladali. Na základe dát zo Spitzerovho teleskopu totiž objavili matematický vzor v obežných dráhach zvyšných šiestich planét.
Harmonický obeh
"TRAPPIST-1h bola presne tam, kde sme predpokladali," hovorí Rodrigo Luger, doktorand na univerzite a vedúci výskumu.
"Na chvíľu ma znepokojilo, že ju vidíme, pretože v našej oblasti sú veci sotva také, aké čakáte. Všade vás čakajú prekvapenia. No tentoraz sa teória a prax perfektne zhodli," dodáva Luger.
Vedci využili dáta z Keplerovho teleskopu, ktorý pozoroval sústavu 79 dní. Zaznamenali štyri obehy a zistili aj ďalšie detaily o planéte. "Je veľmi vzrušujúce, že sa toľko dozvedáme o tejto sústave, hlavne teda o planéte h, o ktorej sme doteraz toľko nevedeli," hovorí Thomas Zurbuchen z NASA.
Svoju hviezdu obehne za 18,77 dňa. V takej vzdialenosti sa jej dostáva toľko energie, koľko dáva Slnko trpasličej planéte Ceres v páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom.
Planéta je extrémne chladná (teplota sa pohybuje okolo -100 °C) a zrejme aj neobývateľná, čo však nemuselo vždy byť tak. Predpokladá sa, že pred miliónmi rokov, keď jej materská hviezda bola mladšia a jasnejšia, planéta mohla byť oveľa teplejšia. Jej dráha je tiež úzko spätá s ostatnými planétami.
Na základe údajov zo Spitzerovho teleskopu vedci odhalili, že šesť vnútorných planét krúži okolo svojej hviezdy v určitej harmónii. Tento jav sa nazýva dráhová rezonancia. Čas obehu telies s dráhovou rezonanciou je krátky.
Navyše na seba majú aj gravitačný vplyv, ktorý udržuje ich stabilitu. Tiež to znamená, že keby sa jedno teleso nejakým spôsobom vychýlilo z dráhy, ich vzájomný vplyv ho vráti naspäť. "Ak ste sa raz dostali do takejto stabilnej rezonancie, von sa už tak ľahko nedostanete," hovorí Rodrigo Luger.
Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život Čítajte Prax potvrdila teóriu
V našej slnečnej sústave sú vhodným príkladom tri Galileove mesiace Jupitera - Io, Europa a Ganymedes. Čas ich obehu je v pomere 1:2:4. To znamená, že kým Ganymedes obehne Jupiter, Io stihne štyri obehy a zase kým Europa spraví svoj obeh, Io zvládne dva.
Práve na základe takýchto vzťahov dokázali vedci odhadnúť rýchlosť a čas obehu planéty h ešte predtým, než ju opäť pozorovali. Ich teória sa ukázala ako správna, keď planétu našli v údajoch.
Všetko toto podľa Lugera naznačuje, že obežné dráhy planét sa formovali, ešte keď samotná sústava len vznikala. "Táto rezonancia nie je vôbec náhodná, ukazuje totiž na pozoruhodnú dynamickú minulosť, keď planéty raz za radom migrovali k sebe. Sústavu teraz môžeme využiť ako skvelý testovací základ pre vznik planét a ich migráciu," hovorí Luger.
Dráhová rezonancia siedmich planét v sústave TRAPPIST-1 je podľa vedcov zatiaľ rekordná. Doteraz pozorovali najviac štyri prepojené planéty v sústavách Kepler-80 a Kepler-223.
