BRATISLAVA. Ak sa rozhodnú mať dvaja nadpriemerne inteligentní ľudia dieťa, ich dieťa nebude nevyhnutne múdre.
Vedci teraz objavili doposiaľ najväčší počet inteligenčných génov. Dokopy ich tak poznajú už 52.
Inteligenciu človeka však ovplyvňujú minimálne. Na výšku IQ totiž okrem genetiky výrazne vplýva aj strava a výchova.
Výskum publikovali vo vedeckom časopise Nature Genetics.

Päť percentná inteligencia
Všeobecne ovplyvňujú gény inteligenciu ľudí asi len z polovice. „Gény neurčujú pri inteligencii všetko. Existuje toľko ďalších faktorov, ktoré ovplyvnia, ako dobre niekto dopadne na teste IQ,“ povedala pre denník Guardian štatistická genetička Danielle Posthumaová z univerzity Vrije v Amsterdame.
Okrem podmienok pri vývoji v maternici môže inteligenciu človeka ovplyvniť aj výživa, znečistenie a sociálne prostredie, v ktorom vyrastá.
Nový výskum robili na takmer 80-tisíc ľuďoch (60-tisíc dospelých a 20-tisíc detí) a objavili 40 nových inteligenčných génov. Napriek tomu tieto nové gény ovplyvňujú variácie v IQ len minimálne – asi z piatich percent.
Autori štúdie odhadujú, že na inteligenciu môžu celkovo vplývať stovky až tisícky ďalších génov.
Gény, ktoré teraz objavili súvisia aj so stupňom dosiahnutého vzdelania, väčším obvodom hlavy pri narodení, dlhším životom či autizmom.
Väčšina z nových génov sa zapína v mozgu, autori štúdie chcú preto skúsiť blokovať ich funkciu u myší. Budú tak môcť určiť akú funkciu presne v mozgu ovplyvnia a ako vznikajú niektoré mentálne postihnutia.

Gény neurčujú náš život
„Vždy sa vynorí otázka o nadizajnovaných deťoch a či môžeme tieto znalosti použiť na zlepšenie inteligencie,“ hovorí Potshumaová.
„Sú to správne otázky, ale veľmi vzdialené od bodu, v ktorom sa teraz nachádzame. Na základe súčasných poznatkov by ste určite nemohli navrhnúť dieťa,“ dodáva.
Výsledky štúdie by mohli pomôcť pri menej kontroverzných témach – liekoch na zvýšenie IQ a učení na mieru.
Lieky na IQ by mohli využívať najmä starí ľudia, ktorým sa zhoršujú kognitívne funkcie. Genetické informácie o inteligencii by zas pomohli pri individuálnom štúdiu detí a mladistvých. Podľa génov by vedeli aká stratégia im pomôže pri učení najviac.
„Je to však stále veľmi ďaleko. Nemyslím si, že to čo je zapísané v našich génoch, určuje náš život,“ dodáva Posthumaová.
doi: 10.1038/ng.3869