Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Ak chcel pár v minulosti zabrániť počatiu dieťaťa, musel voliť naozaj zvláštne praktiky. V starovekom Egypte ženy používali pesar zo sušeného krokodílieho trusu, v stredovekej Európe si zas do vagíny vložili špongiu namočenú do citrónovej šťavy alebo spolu s mužmi jedli rastliny, ktorých zložky mali zabrániť oplodneniu.
V oblasti ochrany pred nechceným počatím priniesla medicína a chémia veľa noviniek. Niektoré prastaré techniky však môžu skrývať antikoncepciu novej generácie.
V niektorých rastlinách vedci objavili látky, ktoré dokážu zabrániť kľúčovému bodu oplodnenia - stretnutiu vajíčka a spermie. Výsledky publikovali vo vedeckom časopise PNAS.
Molekulárne kondómy
V rastlinách, ktoré sa využívali ako antikoncepcia v starovekej Číne aj v Paraguaji, objavili dve látky - pristmerín a lupeol. Obe svojím zložením pripomínajú hormón progesterón.
Progesterón okrem iného zohráva dôležitú rolu v oplodňovaní - otvára v spermii kanálik, z ktorého sa uvoľní vápnik. Ten potom dodáva spermii energiu - rozkmitá jej chvostík - a ona sa tak rýchlejšie dostane k vajíčku.
Obe rastlinné látky však kanálik uzavrú a znížia pohyblivosť spermií. Spermia teda nedostane potrebnú energiu a nedokáže sa dostať k vajíčku cez ochrannú vrstvu buniek. K oplodneniu vajíčka nedôjde.
Splynutiu vajíčka a spermie zabráni aj nízka koncentrácia týchto látok - asi desaťkrát menšia ako v súčasných núdzových antikoncepciách.
"Mohli by byť novou generáciou núdzovej antikoncepcie, ktorú sme nazvali molekulárne kondómy. Ak môže človek použiť rastlinnú, netoxickú, nehormonálnu látku v nižšej koncentrácii, mohla by to byť lepšia možnosť," vysvetľuje v tlačovej správe Kalifornskej univerzity v Berkeley hlavná autorka štúdie Polina Lishková.
Rastlinné chemikálie by sa mohli užívať ako núdzová antikoncepcia pred sexuálnym stykom alebo po ňom. Prípadne ako trvalá antikoncepcia vo forme náplasti alebo vaginálneho krúžku.
Antikoncepčné rastliny
Pristmerín objavili v čínskej rastline tripterygium wilfordii a v paraguajskej maytenus ilicifolia. Obe sa v ľudovom liečiteľstve používali ako forma antikoncepcie. Lupeol objavili v mangu a koreňoch púpavy. Obe látky dokázali urobiť zo spermií neaktivované bunky.
"Nezabijú základnú pohyblivosť spermií. Nie sú pre spermie toxické, tie sa stále môžu pohybovať. Ale nemôže sa u nich vyvinúť silný energický náraz, pretože celá aktivačná cesta je jednoducho vypnutá," dodáva Lishková.
V súčasnosti Lishkovej skupina hľadá lacnejší zdroj antikoncepčných chemikálií, keďže divoké kvety ich obsahujú málo na komerčné využitie. Jedenie samotných rastlín tiež nemusí byť bezpečné, najmä tripterygium wilfordii obsahuje okrem pristmerínu aj mnohé jedy.
