Mladým škodí, starších ľudí môže marihuana omladiť

Myšiam v staršom veku zlepšili kannabinoidy pamäť aj kognitívne schopnosti.

Ilustračné foto. (Zdroj: Archív SME)

Marihuana alebo ak chcete tráva nemá medzi vedcami dobrú povesť. Experimenty totiž opakovane ukázali, že u mladých ľudí zhoršuje pamäťové schopnosti a znižuje pozornosť.

Nová štúdia však prináša zaujímavú správu, že u starších by to mohlo fungovať presne naopak.

Nemecko-izraelský vedecký tím v odbornom časopise Nature Medicine zistil, že veľmi nízka dávka hlavnej psychoaktívnej látky obsiahnutej v marihuane podávaná myšacím seniorom doslova omladila mozog.

Ide o molekulu so zložitým názvom delta9-tetrahydrokanabinol (THC) i s rovnako zložitým a mnohostranným pôsobením na organizmus. Na myšací aj na ľudský.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Keď veda preveruje tradíciu

V niektorých kultúrach je fajčenie trávy vo vyššom veku tradíciou. Jej užívatelia veria, že vďaka tomuto obradu môžu vo svojich hlavách lepšie uchovávať kmeňové tradície, ktoré treba odovzdávať mladým.

Že by na tom naozaj niečo bolo? Napokon nie raz sa už stalo, že veda, preverujúc tradície došla k zaujímavým výsledkom práve v oblasti medicíny (jedným z príkladov je nedávne vedecké overovanie liečebných možností ílu, používaného v ľudovom liečiteľstve už dávno).

Tím Andreasa Zimmera z Bonnskej univerzity v Nemecku v spolupráci s kolegami z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme sa na stopu nových možností marihuany dostal tak, že študoval endokanabinoidný systém cicavcov.

Jednou z hlavných úloh tohto mechanizmu je strážiť vyváženú reakciu rôznych mozgových obvodov na stres: keď začína byť aktivita neurónov príliš vysoká, upokojí ju, aby nenarástla do chorobných rozmerov.

Opakovali sme experimenty znova a znova. Tento efekt však bol stále veľmi silný.

Andreas Zimmer, Bonnská univerzita

Prirodzené palivo pre tohto vnútorného strážcu síce produkuje telo, lenže množstvo telu vlastných endokanabinoidov sa s pribúdajúcimi rokmi znižuje. THC tieto prirodzené molekuly veľmi zdatne napodobňuje, lebo sa vie naviazať na tie isté receptory.

V jednej z predchádzajúcich štúdií výskumníci zistili, že geneticky upravené myši, ktorým endokanabinoidný systém v mozgu nefungoval správne, starli rýchlejšie ako normálne myši.

Prejavovali najmä známky rýchlejšieho poklesu kognitívnych schopností, teda horšie sa učili a menej si pamätali.

Zimmera to priviedlo na myšlienku, či by pôsobenie THC v staršom mozgu nemohlo namiesto upokojenia priniesť opačný efekt a neuróny naopak oživiť.

Staré, a predsa mladé

V najnovšej štúdii Zimmerov tím skúmal tri skupiny myší. Mladé hlodavce mali dva mesiace, druhá skupina bola v strednom veku (12 mesiacov) a najstaršie mali 18 mesiacov.

Množstvo účinnej látky, ktorú dostávali, bolo také nízke, že nemohlo ovplyvniť ich psychiku. Po mesiaci vedci skúšali, čo urobilo THC s ich kognitívnymi schopnosťami, napríklad pri hľadaní cesty z vodného bludiska alebo pri rozoznávaní tvárí známych zvierat.

V kontrolnej skupine, ktorá THC nedostávala, vládla normálna situácia, lebo mladé jedince si pri plnení úloh počínali oveľa lepšie ako ďalšie dve vekové skupiny.

Prekvapenie však prišlo pri myšiach v strednom a staršom veku, ktoré THC dostávali. „Starci“ z tejto dopovanej skupiny si počínali pri riešení úloh rovnako dobre ako mladé myši z kontrolnej skupiny. Ako keby ich neuróny naozaj omladli. Bolo to prekvapujúce zistenie.

„Opakovali sme experimenty znova a znova,“ povedal A. Zimmer. „Tento efekt však bol stále veľmi silný.“

Ďalšie výskumy ukázali, že užívanie nízkych dávok THC zvýšilo počet neuronálnych spojení (synapsií) medzi mozgovými bunkami v časti nazvanej hipokampus. Tento „morský koník“ (podľa jeho tvaru) má nezastupiteľnú úlohou pri tvorbe krátkodobej pamäti a pri orientácii v priestore.

Opačný vplyv však malo THC na mladé myši, keďže zhoršovalo ich výkon v niektorých kognitívnych úlohách.

Napokon ten istý negatívny účinok marihuany sa prejavil aj v mnohých štúdiách s mladými ľuďmi. Minimálne to naznačuje, že keď je mozog zaplavený endokanabinoidmi vlastnej výroby, ďalší prísun zvonku je nielen zbytočný, ale môže byť priam škodlivý.

Pokusy aj na ľuďoch

Zimmerov tím teraz plánuje pokusy na ľuďoch. Chce zistiť, či aj starší ľudia môžu mať úžitok z nízkych dávok THC a ak áno, od koľkých rokov.

Úloha je však sťažená tým, že neexistuje presná formulka na prepočet myšacieho veku na ľudský, takže aj tu budú musieť vedci experimentovať.

Pri pokusoch sa nebude používať tabak, ale čistý THC, napríklad vo forme ústneho spreja, aby sa mohli dávky presne kontrolovať. Vedci si už zabezpečili grant od nemeckej vlády a po vyriešení potrebných (a stále zložitých) legislatívnych procedúr chcú testovať účinky THC na skupine starších ľudí s miernou kognitívnou poruchou.

Čo keď sa ukáže, že THC v nízkych dávkach funguje rovnako u myší aj u ľudí? Začnú lekári predpisovať starším ľuďom trávu?

„Fajčenie je niečo iné, nevyhnutné je presné dávkovanie,“ hovorí Zimmer. Nemecký vedec neodporúča nikomu, aby na základe tohto výskumu začal experimentovať. Tým skôr, že vedci ešte neodhalili presný mechanizmus, akým THC pôsobí na mozog, ale aj na iné orgány tela. To je tiež otázka nasledujúcich výskumov.

V každom prípade však ide o veľmi perspektívny smer. Vedci sa v minulosti venovali prevažne otázke, ako fajčenie trávy ovplyvňuje mladých ľudí, ktorí predstavujú najväčšiu rizikovú skupinu.

Veľavravné sú však údaje o tom, že popularita marihuany v poslednom období stúpa práve medzi seniormi. Scientific American uvádza, že v období rokov 2006 – 2013 narástol počet jej užívateľov vo vekovej skupine od 50 do 64 rokov takmer o 60 percent. V skupine nad 65 rokov je nárast priam bleskový: 250 percent.

Určite sa na tom podpísalo aj zmiernenie predpisov o užívaní marihuany a možnosť zaobstarať si ju v USA a Kanade na recept na medicínske účely, najmä pri snahe zmierniť chronické bolesti pri závažných chorobách.

Nuž a pokiaľ ide o celkové čísla, štúdia v Jama Psychiatry z roku 2015 uvádza, že počet dospelých Američanov, ktorí v roku 2014 používali túto drogu, dosiahlo 9,5 percenta, zatiaľ čo v rokoch 2001-2002 to bolo 4,1 percenta.

Hlavné zdroje: New Scientist, Scientific American

Štúdia: Nature Medicine

Téma: SME Plus


Hlavné správy zo Sme.sk

BRATISLAVA

Predvolebná diskusia SME: Kraj by mal strážiť, či nemocnica nevyberá poplatky

Ftáčnik, Frešo, Droba a Kusý v SME Naživo.

ŠPORT

Legenda Merckx o Saganovi: Súperi mu len nahrávajú

Merckx nevidel na MS poriadne preteky.

SVET

Café Európa: Ako sa zmení Európa po nemeckých voľbách

Aký dopad budú mať voľby na Európu i na Slovensko? Sledujte diskusiu.

KOMENTÁRE

Sulík vie, že z týchto rečí rastú preferencie

V SaS by nemali byť prekvapení. Experti už viackrát sterilizácie odmietli.

Neprehliadnite tiež

Narazili naň ešte špióni v 60. rokoch. Našli stratené mesto Alexandra Veľkého

Mesto sa nachádza na trase, ktorou Alexander pravdepodobne prenasledoval Dareia III.

OBJEKTÍV

Ako vyzerá zrodenie hviezd? Pozrite si jasle v Mliečnej ceste

Herschelov teleskop pomohol astronónom pri skúmaní vzniku hviezd nevídaným spôsobom.

Vedci vystresovali ryby. Dokázali, že majú osobnosť

Niektoré gupky znehybnia, iné sú odvážnejšie.

Po Únii začne tlačiť na technologické firmy aj USA

Vládam sa nepáči, že morálka na internete sa rozchádza s tou, ktorou sa riadime pri spoločenskom vystupovaní.