Sú hlučné?
Ťažko uveriť, že malé zviera dokáže narobiť taký veľký krik. Rosnička zelená je drobná a veľmi pekná žabka, ktorá sa najmä v noci ozýva typickým „krrre, krrre, krrre.“ V minulosti bola výrazne rozšírená, no dnes, keď čoraz väčšmi ničíme jej prirodzené prostredie, je už ohrozeným druhom.
Rosnička patrí medzi stromové žaby. Najradšej sa usádza v teplých nížinných oblastiach, kde má nablízku jazero či potok. Výnimočne sa jej domovom stanú aj vyššie položené miesta, voda v okolí je však pre rosničku podmienkou. Rozšírená je v Európe a Malej Ázii.
Majú vždy zelenú farbu?
Rosničky dorastajú maximálne do piatich centimetrov. Samčekovia sú o čosi menší ako samičky, majú len približne osem gramov, zatiaľ čo ich družky vážia asi o tri gramy viac. Vrchnú stranu tela majú lesklú a hladkú, na rozdiel od ropúch s bradavicami po celom tele.
Z druhového názvu by sme mali byť schopní vyčítať farbu ich tela. Rosničky zelené sú však od prírody majstrami v technikách maskovania. Dokážu meniť svoje sfarbenie a prispôsobiť sa tak prostrediu, v ktorom sa práve nachádzajú. Koža sa môže zmeniť z bledozelenej na tmavozelenú, žltkastú, sivú či hnedú. Bruško majú belavo-žlté, škvrnité a na dotyk drsné.
Samička rosničky má hrdlo svetlé a hladké, jej druh zasa žltohnedé a nariasené. Samček preto vyzerá trochu ako pokrčený, v skutočnosti mu v oblasti hrdla len vidno spľasnutý zvukový mechúrik, ktorý nafukuje, keď v období párenia láka nádejné partnerky.
Rosničky sa živia rôznymi muškami, pavúkmi a inými drobnými bezstavovcami. Často lovia v skoku. Pri prehĺtaní koristi si veľmi obratne pomáhajú prednými nohami.
Dokážu predpovedať počasie?
Telu rosničky príroda nadelila veľmi dômyselný tuning. Prsty na štíhlych nohách sú zakončené okrúhlymi prísavkami, vďaka ktorým žaba dokáže loziť po kmeňoch stromov a dokonca sa udrží aj na šmykľavom povrchu mokrých listov.
Prispôsobená je aj na pobyt vo vode, medzi prstami má totiž krátku plávaciu blanu.
Rosnička zelená je jedovatá, no pre človeka nie je ani trochu nebezpečná.
Ľudia v minulosti verili, že dokáže predpovedať počasie. Zdalo sa im, že s blížiacim sa dažďom či búrkou zlieza na zem a naopak, slnečné počasie predznamená žabka lezúca po strome nahor.
Rosničky sa preto chovali vo veľkých sklenených fľašiach ako živý barometer. V nádobe mali miniatúrny rebrík. Ak zostali na zemi, malo pršať, ak vyliezli na vrch rebríka, predpovedali tým slnečný deň. V skutočnosti však rosničky reagovali na celkom iné podnety.
Ich správanie závisí predovšetkým od toho, v ktorej fáze životného cyklu sa nachádzajú. Nie od počasia. My už to vieme, preto nemáme za oknom žabu ale teplomer a spoliehame sa skôr na televízne rosničky – hlásateľky počasia.
Kde prečkávajú zimu?
Rosničky zimujú na dne stojatých vôd alebo zahrabané v zemi, kde zostanú od októbra do marca, niektoré ešte o čosi dlhšie.
Po výdatnom oddychu sa vyberajú do plytkých vodných nádrží, aby si našli vhodného partnera na spárenie. Samička znesie približne tisíc vajíčok, ktoré kladie do vody a samček ich oplodňuje. Malé žubrienky sa liahnu už po niekoľkých dňoch. V lete – už ako malé, približne jeden a pol centimetrové žabky - opúšťajú vodu.
Dospelé žaby pripravené na akt párenia sa z nich stávajú približne po dvoch rokoch.
Rosničiek je u nás stále menej a v mnohých oblastiach už vyhynuli. Môže za to vysušovanie, zavážanie alebo znečistenie vôd, ktoré žabky potrebujú, aby sa mohli rozmnožovať.
