AMSTERDAM. Plastový odpad vo vodách svetových oceánov predstavuje vážny, no nie veľmi viditeľný problém.
Kusy plastu, ktoré odnesú morské prúdy, sa sústreďujú v oblasti obrovských vírov. Odpadové škvrny na prvý pohľad nevyzerajú ako haldy smetí plávajúcich na hladine.
Ukryté tesne pod ňou však predstavujú nebezpečný kokteil pre morské živočíchy, ktoré v ňom buď uviaznu, alebo jeho jemnejšie čiastočky zožerú.
Plast sa tak v morských špecialitách môže dostať aj do jedálnička ľudí.
Mladý holandský vedec Bojan Slat mal iba 16 rokov, keď sa rozhodol, že zbaví oceány a moria rastúceho plastového nádoru.
Impulz prišiel, keď sa potápal v Grécku a namiesto medúz videl vo vode plávať plastové tašky, píše agentúra AP.

Prvá verzia
Keď v roku 2013 začal s projektom Ocean Cleanup, prvé plány poňal pomerne megalomansky.
Čistička mala mať rozpätie vyše sto kilometrov so zberacím zariadením uprostred, ktoré by bolo ukotvené ku dnu oceána.
"Skúšali sme, skúmali sme, zlyhali sme a šli sme odznova," povedal Slat na poslednej konferencii k projektu.
Staršia verzia čistiaceho zariadenia zožala množstvo pozitívnych, ale aj skeptických ohlasov. Morskí vedci pochybovali o uskutočnení plánov doteraz najväčšej oceánskej konštrukcie, píše server Business Insider.

Menej je niekedy viac
Slatov tím teraz prišiel s novými a hlavne menšími čističkami. Pod heslom "Kto chce plast loviť, musí sa ako plast plaviť" predstavili lapače s približne kilometrovým priemerom, ktoré nie sú ukotvené ku dnu, ale plávajú s prúdom.
"Sú lepšie, rýchlejšie, lacnejšie a celkovo efektívnejšie," uviedol Slat. Majú podľa neho odolávať náporom oceánu a hlavne búrkam lepšie ako veľká ukotvená konštrukcia.
Rýchlejšie sa dostanú aj na hladinu. Ako uvádza server Business Insider, s výrobou súčiastok sa už začalo a prvé zariadenie by malo vyplávať už do dvanástich mesiacov. Pôvodný plán počítal až s rokom 2020.
Každý z nich by mal slúžiť zároveň ako pilotný test v skutočných podmienkach oceánu, keďže doteraz systém testovali len v laboratóriu.
Slat má v pláne vyčistiť oblasť v Tichom oceáne známu ako Veľká pacifická odpadková škvrna. Počíta s tým, že nový systém čističiek odstráni polovicu plastu z oblasti za päť rokov.
Loading
...
Vedci sú naďalej skeptickí
Morskí vedci naďalej podotýkajú, že laboratórne testy nestačia a nikto v skutočnosti nevie, ako bude systém fungovať na oceánskej hladine.
Obávajú sa aj o morské živočíchy, ktoré môžu lapače lákať viac než roztrúsené smeti. Navyše ničivá sila oceánskych búrok môže z čističiek spraviť nový odpad, ktorý sám prispeje k znečisteniu oceánov.
Oceánograf Kim Martini tvrdí, že lapače by sa mali umiestňovať skôr pri pobreží, odkiaľ sa odpad dostáva ďalej, píše server Business Insider.
To by ale nepomohlo s plastom, ktorý už krúži uprostred oceánov a sám od seba tak skoro nezmizne.