BRATISLAVA. Normálne má žltú vráskavú tvár obklopenú bielym perím. Aj preto sa mu hovorí sup biely. Na ostrove Fuerteventura v súostroví Kanárske ostrovy sa supy biele naučili meniť farbu.
Farba ich peria siaha od svetlohnedej až po tmavočervenú. Používajú totiž bahnitý mejkap.
Ukázali to výsledky pozorovania, ktoré uverejnili vo vedeckom časopise Ecology.
Supie kúpele
Populácia supov bielych na ostrove Fuerteventura je dobre zdokumentovaná. Takmer každý sup má na nohe plastový krúžok, vďaka čomu mohli vedci robiť aj individuálne pozorovania. Vtáky pozorovali pri kúpeľoch.
V kŕmnej stanici umiestnili vedci dve misky – jednu s vodou a jednou s červenou pôdou rozpustenou vo vode. Mnohým supom sa páčila práve druhá miska, z 90 vtákov sa v bahne vykúpalo 18. Niektoré sa dokonca vrátili aj viackrát. Vodu si vybralo menej vtákov.
Supy pri bahennom kúpeli najprv ponorili hlavu do bahna a posúvali ju zo strany na stranu, až kým si hlavu, krk aj hruď nezafarbili na požadovanú farbu.
„Najzaujímavejšia časť nášho pozorovania je, že medzi jednotlivcami sú veľké rozdiely v tom, akú farbu použijú na perie. Od takmer úplne bielej až po úplne červenú,“ hovorí pre magazín New Scientist hlavný autor štúdie Thijs Van Overveld.
Prečo sa supy maľujú?
Aj príbuzný druh supa, bradáň žltohlavý, si farbí svoju hlavu v blate. Prejavuje tým dominanciu voči ostatným jedincom a zvieratám. V prípade supov je to však inak.
Vtáky sa v bahne máčali bez rozdielu veku a pohlavia. Jedným z možných vysvetlení môže byť to, že bahno by mohlo slúžiť ako ochrana pred vírusmi či parazitmi. V takom prípade by sa však podľa vedcov v blate kúpalo viac supov.
Sup zrejme využíva bahenné farby len pre vizuálny efekt a na „skrášlenie.“ Podobne využívajú prírodné farby aj iné vtáky, no väčšinou ako kamufláž.
Plameniaky si napríklad na perie nanášajú voskovité látky, aby sa im viac lesklo. Žeriav kanadský sa zas počas hniezdenia maskuje za pomoci pôdy. Snehuľa bielochvostá s bielym perím perfektne zapadá do arktického prostredia. Keď sa však sneh začne topiť, začne svoju bielobu skrývať pod nánosmi blata.
DOI: 10.1002/ecy.1840
