SME
Streda, 1. február, 2023 | Meniny má Tatiana

Pozrite si nové zábery, ktoré odhaľujú tajomstvá Krabej hmloviny

Spojením záberov z piatich rôznych teleskopov vytvorili snímky v rôznych vlnových dĺžkach.

Zložený obrázok Krabej hmloviny. Zložený obrázok Krabej hmloviny. (Zdroj: NASA, ESA, NRAO/AUI/NSF a G. Dubner (Univerzita Buenos Aires))

BRATISLAVA. V roku 1054 zaznamenali čínski a arabskí astronómovia na oblohe jasné svetlo, ktoré bolo viditeľné aj za bieleho dňa. Bol to výbuch supernovy SN 1054, vzdialený 6500 svetelných rokov, vďaka ktorému sa zrodil jeden z najmladších kozmických objektov, ktoré v súčasnosti pozorujeme – Krabia hmlovina.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvýkrát ju identifikoval John Bevis v roku 1731, pozorovania však trvajú dodnes. Práve teraz zverejnili nové zábery na ktorých tvorbe sa podieľali pozemské aj družicové observatória. Na videu sú skombinované dáta z piatich rôznych teleskopov v rôznych vlnových dĺžkach.

SkryťVypnúť reklamu
Načítavam video...

„Krabia hmlovina vysiela žiarenie v celej oblasti elektromagnetického spektra. Obrázky vznikli priradením farieb jednotlivým oblastiam tohto spektra, sú teda v nepravých farbách,“ vysvetľuje Drahomír Chochol z Astronomického ústavu SAV.

Rádiové žiarenie je červené, infračervené žlté, viditeľné žiareniu je priradená zelená, ultrafialovému modrá a na záver röntgenovému fialová.

„Pri rôznych vlnových dĺžkach vidíme rôzne veci. Na infračervených záberoch môžeme napríklad pozorovať teplý vesmírny prach, ktorý sa skondenzoval z materiálov, ktoré boli súčasťou vybuchnutej hviezdy,“ opisuje Brian Williams z Vedeckého Ústavu pre Vesmírne Teleskopy (STSI).

„Röntgenové snímky ukazujú emisie z energetických častíc, ktoré majú skoro rýchlosť svetla. Porovnávaním týchto záberov môžeme vidieť, ako jednotlivé fyzikálne procesy na seba vplývajú.“

SkryťVypnúť reklamu

Všetky nové zábery vznikli skoro v ten istý moment v novembri roku 2012. Tím zložený z vedcov z celého sveta vedený Gloriou Dubner z Inštitútu pre Astronómiu a Fyziku (IAFE) následne zábery dôsledne analyzoval a odhalil mnohé nové detaily o komplexnej fyzike hmloviny. Svoje výsledky publikujú vo vedeckom magazíne The Astrophysical Journal.

„Autori objavili štruktúry pripomínajúce slnečné arkády a identifikovali existenciu dvoch zložiek synchrotrónového žiarenia. Prekvapivé bolo zistenie, že usmernené výtrysky röntgenového a rádiového pulzaru vzájomne nesedia,” opisuje objavy v štúdii Chochol.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Jozef Brhel na súde.

V kauze oligarchu blízkeho Smeru sa angažuje takmer celý právny tím Ficovej strany.


1 h
Palestínski študenti protestujú proti zásahom izraelskej armády na západnom brehu.

Palestínčania stratili podporu arabských štátov.


21 h
Ján Budaj sa Košičanom prihovára z balkóna vedeckej knižnice.

V dokumente sa zaviazal, že bude aj donášať.


13 h

Ročnú na jar zrušia, neskôr pribudne jednodňová.


a 1 ďalší 1 h
SkryťZatvoriť reklamu