SME
Pondelok, 2. august, 2021 | Meniny má GustávKrížovkyKrížovky

Pozrite si nové zábery, ktoré odhaľujú tajomstvá Krabej hmloviny

Spojením záberov z piatich rôznych teleskopov vytvorili snímky v rôznych vlnových dĺžkach.

Zložený obrázok Krabej hmloviny. Zložený obrázok Krabej hmloviny. (Zdroj: NASA, ESA, NRAO/AUI/NSF a G. Dubner (Univerzita Buenos Aires))

BRATISLAVA. V roku 1054 zaznamenali čínski a arabskí astronómovia na oblohe jasné svetlo, ktoré bolo viditeľné aj za bieleho dňa. Bol to výbuch supernovy SN 1054, vzdialený 6500 svetelných rokov, vďaka ktorému sa zrodil jeden z najmladších kozmických objektov, ktoré v súčasnosti pozorujeme – Krabia hmlovina.

Prvýkrát ju identifikoval John Bevis v roku 1731, pozorovania však trvajú dodnes. Práve teraz zverejnili nové zábery na ktorých tvorbe sa podieľali pozemské aj družicové observatória. Na videu sú skombinované dáta z piatich rôznych teleskopov v rôznych vlnových dĺžkach.

Skryť Vypnúť reklamu
Načítavam video...

„Krabia hmlovina vysiela žiarenie v celej oblasti elektromagnetického spektra. Obrázky vznikli priradením farieb jednotlivým oblastiam tohto spektra, sú teda v nepravých farbách,“ vysvetľuje Drahomír Chochol z Astronomického ústavu SAV.

Rádiové žiarenie je červené, infračervené žlté, viditeľné žiareniu je priradená zelená, ultrafialovému modrá a na záver röntgenovému fialová.

„Pri rôznych vlnových dĺžkach vidíme rôzne veci. Na infračervených záberoch môžeme napríklad pozorovať teplý vesmírny prach, ktorý sa skondenzoval z materiálov, ktoré boli súčasťou vybuchnutej hviezdy,“ opisuje Brian Williams z Vedeckého Ústavu pre Vesmírne Teleskopy (STSI).

„Röntgenové snímky ukazujú emisie z energetických častíc, ktoré majú skoro rýchlosť svetla. Porovnávaním týchto záberov môžeme vidieť, ako jednotlivé fyzikálne procesy na seba vplývajú.“

Skryť Vypnúť reklamu

Všetky nové zábery vznikli skoro v ten istý moment v novembri roku 2012. Tím zložený z vedcov z celého sveta vedený Gloriou Dubner z Inštitútu pre Astronómiu a Fyziku (IAFE) následne zábery dôsledne analyzoval a odhalil mnohé nové detaily o komplexnej fyzike hmloviny. Svoje výsledky publikujú vo vedeckom magazíne The Astrophysical Journal.

„Autori objavili štruktúry pripomínajúce slnečné arkády a identifikovali existenciu dvoch zložiek synchrotrónového žiarenia. Prekvapivé bolo zistenie, že usmernené výtrysky röntgenového a rádiového pulzaru vzájomne nesedia,” opisuje objavy v štúdii Chochol.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Rory Sabbatini.

Golfistovo tetovanie vyvoláva otázky, vraví expert na extrémizmus.


a 1 ďalší 2 h
Emma Zapletalová.

Sledujte 10. deň olympiády minútu po minúte.


Sportnet 14 h
Dole vodou so Samom Marcom

Pandémia sa raz skončí. Čo bude potom?


21 h

Neprehliadnite tiež

Dvojica ruských kozmonautov Oleg Novickij a Piotr Dubrov, ktorí uskutočnili v stredu 2. júna 2021 výstup do voľného vesmíru z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Výstup súvisel s prípravou na príchod nového ruského modulu.

Prevádzku ruského segmentu na ISS chce Rusko ukončiť v roku 2028.


TASR 31. júl
Technologický podcast Klik.

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší 30. júl