BRATISLAVA. Útok počítačového vírusu WannaCry, ktorý v priebehu víkendu podľa údajov Europolu napadol viac ako 200-tisíc počítačov v 150 krajinách sveta, ťažko zasiahol aj viaceré veľké inštitúcie.
Podarilo sa mu, napríklad, preniknúť do informačného systému britských nemocníc či nemeckých železníc. Vírus sa nepokúšal ukradnúť citlivé údaje. Naopak, zabezpečil ich tak, aby sa k nim nevedeli dostať ani pôvodní majitelia.
Obsah v počítačoch zašifroval a znemožnil prístup k súborom. Potom si za údaje pýtal výkupné.
Útočníci sľubovali, že za 300 dolárov súbory opäť sprístupnia. Ak majiteľ napadnutého počítača nezaplatil, suma sa za tri dni zdvojnásobila. Po týždni dáta stratil navždy.
Výkupné si kybervýpalníci nechávali platiť cez elektornickú menu bitcoin. Ťažko sa vďaka tomu dajú vystopovať, no sledovať históriu prevodov na účty výpalníkov už možné je.
Odborník na online bezpečnosť: Škodlivý kód Slovensko takmer obišiel Čítajte Malý zárobok
V pondelok popoludní ukazovali tri známe účty útočníkov približne 200 prijatých prevodov, čo predstavovalo zisk v desiatkach tisíc dolárov. Ďalšie peniaze však môžu pribúdať, ako sa pre čoraz viac ľudí bude blížiť k sedemdňovej lehote.
Útočníkom sa zatiaľ podarilo získať platbu v priemere od jednej z tisíc obetí, no spôsobené škody sú obrovské.
Úspešnosť útoku sa tak nevymyká bežnému vzorcu kyberzločinu, ktorý síce spôsobuje obetiam veľké škody, no zločincom prináša pomerne malý zisk.
"Je na tom fascinujúce to, že napokon nemôžeme hovoriť o veľkých zárobkoch," napísal v knihe o internetovom spame profesor Kalifornskej univerzity Stefan Savage.
Pomalé kolosy
Prečo však vírus zdanlivo najťažšie zasiahol veľké organizácie? Vysvetlení je niekoľko.
