Vyzerá ako miniatúrna verzia krtka. Piskor lesný je drobný hmyzožravec s typicky špicatým ňufákom a malými očkami. Okupuje viac ako deväťdesiat percent nášho územia a keďže na prostredie nie je vôbec náročný, zabýva sa rýchlo na lúke, v lese i na vresovisku. Populácia piskorov má hojné zastúpenie naprieč celou Európou, predovšetkým sú však početné v Severnej Európe, vo Veľkej Británii a v európskej časti Ruska.
Piskor lesný či piskor obyčajný je jeden a ten istý druh z čeľade piskorovité. Dorastá do dĺžky päť až osem centimetrov a váži najviac pätnásť gramov. Pre lepšiu predstavu – je to asi toľko, ako vážia tri malé kocky cukru. Pri jeho rozmeroch je ťažké uveriť, že má aj menších príbuzných. Ešte vždy je tu však piskor malý, ktorého aj jedna kocka cukru vo váhovej kategórii predčí.
Piskor si voľká najmä vo vlhkom lesnom prostredí, ale ako sme už spomínali, domov si vie nájsť takmer všade. Dokonca aj vo vysokohorským oblastiach.
Vyhrabe si vždy vlastnú noru?
Srsť na chrbte je tmavohnedá a na dotyk akoby zamatová, bruško zasa sivé, až dobiela. Chvost má oproti telu približne polovičnú dĺžku. Ušká aj oči sú nevýrazné, zato zuby piskora lesného pri pohľade zblízka okamžite pútajú pozornosť. Pri koreni sú takmer priehľadné, no pri koncoch majú červenú až tmavohnedú farbu.
Občas si piskory vyhrabávajú vlastný úkryt v mäkkej zemine. Niektoré jedince sa tým však odmietajú zapodievať, a tak sa uspokoja s opusteným brlohom napríklad po krtkovi či drobnom hlodavcovi. To, či je brloh opustený len dočasne, ich vonkoncom nezaujíma. Inak žijú veľmi hekticky, je teda celkom pochopiteľné, že na stavbárske práce nemajú veľa času.
Zožerie viac, ako sám váži?
Rýchle tempo ich však stojí aj veľa energie. Preto, ak chcú prežiť, musia jesť každé dve až tri hodiny. Nie je vôbec nezvyčajné zahliadnuť piskora vonku z nory, ako urputne zháňa niečo pod zub. Najlepšie slimáka, pavúka, či šťavnatého červíka. Piskor denne zožerie potravu, ktorá sa rovná dvoj až trojnásobku jeho váhy. Ak zostane bez jedla dlhšie, ako päť hodín, môže sa to pre neho skončiť tragicky.
Na súmraku s ním začínajú šiť všetci čerti, vtedy je najaktívnejší. Dáva o sebe vedieť zvukom, ktorý pripomína vŕzganie.
Ukladá sa na zimný spánok?
Piskor, aj keď by možno rád, nemôže sa uložiť na zimný spánok. Je príliš maličký na to, aby si dokázal vytvoriť dostatočné tukové zásoby na prečkanie tuhej a dlhej zimy. V období párenia dočasne potláča svoje samotárske sklony a v družnej nálade sa vyberá hľadať budúcu matku svojich mláďat.
Čas piskorej romance trvá od mája do septembra. Samička vrhá tri až štyrikrát do roka, pričom v každom vrhu môže byť až desať mladých. Pre piskora je veľmi dôležité, aby po sebe čo najskôr zanechal početné potomstvo. Len málokedy sa dožije vyššieho veku, ako je jeden rok. Piskora – dôchodcu spoznáme podľa stmavnutej srsti, opotrebovaných zubov a vypĺznutého chvosta.
Prirodzenými nepriateľmi piskorov sú sovy a iné dravé vtáky, ale aj divé kačice, lasice či líšky. Osudným sa piskorovi stáva aj stretnutie s mačkou domácou, tá ho však nezje, iba zlikviduje.
