KAPSKÉ MESTO, BRATISLAVA. Všetci mali byť dávno mŕtvi. Nepekné tvory s malými mozgami, plochou tvárou a pokrivenými prstami mali už pred dvoma miliónmi rokov nahradiť lepší, vzpriamenejší a múdrejší prapredkovia moderného človeka.
Nové poznatky však ukazujú, že Homo naledi v skutočnosti žil v čase, keď v Afrike vznikal moderný človek Homo sapiens a v Európe sa vyvíjali neandertálci. Naviac s našimi nedávnymi predkami nezdieľal len dobu, podobal sa na nich aj vzhľadom a zvykmi.
Naznačuje to séria štúdií, ktoré uverejnili vo vedeckom časopise eLife. Jedna z nich hovorí, že Homo naledi mohol žiť zhruba pred pred 300-tisíc rokmi.
U ľudí študujúcich evolúciu človeka musí nové datovanie pozostatkov vyvolávať podobný pocit, aký by bežný človek zažil, ak by zahol za roh a stretol stredovekého rytiera v plnej zbroji lížuceho zmrzlinu. Homo naledi je vytrhnutý z iného času.
Provokatívny druh
„Je to prekvapivo nedávna doba pre druh, ktorý stále vykazuje primitívne charakteristiky známe z fosílií spred dvoch miliónov rokov,“ hovorí pre magazín Science paleoantropológ Chris Stringer z Prírodopisného múzea v Londýne, ktorý hodnotil novú štúdiu.
Homo naledi však nebol úplne primitívny. V mnohom pripomínal moderné druhy Homo - mal podobné zuby, čeľusť, palce, zápästia aj nohy. Napriek malému mozgu zrejme vykonával aj rituálne zvyky podobné modernému človeku.
