BRATISLAVA. Všetky tieto svety sú vaše - okrem Európy. Nepokúšajte sa tam pristáť. Tak znelo varovanie tvorcov monolitov na konci druhej vesmírnej odysey Arthura C. Clarkea. Netreba spomínať, že ľudia sa napriek všetkému na najmenší z Galileových mesiacov Jupitera vybrali.
Nielen vedecká fantastika už roky špekuluje, čo sa nachádza pod ľadovým povrchom Európy. Nové zábery Hubblovho teleskopu potvrdili, že jej povrch je aktívny a vystreľuje vodu do niekoľko kilometrovej výšky.
Zároveň je jej povrch najhladší zo všetkých známych telies v sústave. Práve to vedie vedcov k domnienke, že sa Európa skrýva pod vrstvou ľadu oceán. Predpokladá sa, že v tekutom stave ho udržujú slapové javy. Ľadová kôra je podľa odhadov hrubá niekoľko kilometrov a ľudstvo nemá technológie, ktoré by sa dokázali k oceánu prevŕtať.
Preto vedci vymýšľajú iné spôsoby, ako zistiť, čo sa vo vnútri Europy nachádza. Riešenie by nakoniec mohlo byť tak jednoduché, ako priloženie ucha k stene, za ktorou sú susedia. Možno aj tí mimozemskí.
Vydržal údery búracím kladivom
"Chceme počuť, čo nám Europa môže povedať. To znamená priložiť k jej povrchu citlivé ucho," hovorí Hongyu Yu z Arizonskej štátnej univerzity. Národný úrad pre letectvo a vesmír dal univerzite grant, aby vyvinula seizmograf, ktorý by na Jupiterovom mesiaci mohol pristáť a načúvať.
