BRATISLAVA. Vedci predpokladali, že nebyť Jupitera - jeho gravitačnej studne a polohy - pred kométami a ďalšími telesami z kozmu by nás nemalo čo chrániť.
Počítačové modely zase ukazujú opak: samotný plynný obor nezmenšuje počet komét, ktoré sa k vnútorným planétam slnečnej sústavy dostanú.
Niektorí výskumníci preto predpokladajú, že Jupiter svojou gravitáciou zachytáva nebezpečné telesá z ďalekého Oortovho oblaku. Iní zase tvrdia, že môže vychýliť telesá v Kuiperovom páse a poslať ich smerom k Zemi.
Gravitačná sila planéty tiež stála za predpokladmi, čo sa ukrýva v jej vnútri. Astronómovia si mysleli, že Jupiter má nemenné vnútro: akúsi "plytkú kôru" z tekutého vodíka, z ktorej prší hélium, hrubú vrstvu kovového vodíka a nakoniec malé pevné jadro.
Nové pozorovania z misie Juno však ukazujú niečo celkom iné, informuje magazín New Scientist.
Počasie na báze amoniaku
"Celé vnútro Jupitera funguje inak, než naše modely predpokladali," hovorí hlavný výskumník misie Juno Scott Bolton z výskumného inštitútu SwRI v Texase.
Sonda Juno má naplánovaných 37 obehov okolo Jupitera, kúsok po kúsku bude mapovať planétu. Už z prvých obehov, ktoré trvali 53 pozemských dní a zahŕňajú predbežný šesťhodinový sken Jupitera zo severu na juh, sú vedci nadšení.
