Objektív je špeciálna rubrika, v ktorej predstavujeme zaujímavé snímky či videá zo sveta vedy a technológií.
Je približne dvakrát taká veľká ako celá naša Mliečna cesta. Vznikla pred miliardami rokov, po tom, ako sa malá galaktická kopa obtrela okolo kopy galaxií Perzeus, jedného z najväčších objektov, ktoré môžeme na oblohe pozorovať (zahŕňa vyše 500 galaxií).
Práve ňou sa valí masívna vlna horúceho plynu s veľkosťou 200-tisíc svetelných rokov.
Medzinárodný tím vedcov ju objavil tak , že spojili dáta z Röntgenového observatória Chandra agentúry NASA, rádiové pozorovania a počítačové simulácie.
"Perzeus je jednou z najmasívnejších blízkych kôp a zároveň je aj najjasnejšií v röntgenovom spektre, čiže dáta z Chandry sú bezprecedentne detailné," povedla Stephen Walker, hlavný vedec Goddardovho centra pre vesmírne lety NASA v Marylande.
"Vlnu, ktorú sme objavili, sa týka preletu menšej kopy a ukazuje, že spájanie galaxií, pri ktorých tieto gigantické objekty vznikajú, stále prebieha."
Perzeus má v priemere vyše 11 miliónov svetelných rokov a je vzdialená asi 240 miliónov svetelných rokov. Väčšina jej pozorovateľnej hmoty pochádza z plynu s teplotou desiatok miliónov stupňov.
Práve v tomto plyne vedci objavili rozmanité štruktúry - bubliny, ktoré vypúšťa supermasívna čierna diera v centrálnej galaxii kopy NGC 1275, až po zvláštny konkávny útvar zvaný "záliv".
Prelet malej galaktickej kopy svojou gravitáciou rozčerí plyn a spustí rozširujúcu sa špirálu. Po miliardách rokov na okraji vzniknú obrovské vlny, ktoré sa ďalšie stovky milióny rokov valia ďalej, kým sa nerozplynú.
Tieto vlny fungujú na princípe Kelvinovej-Helmholtzovej nestability - nestabilného správania sa vrstiev tekutín, ktoré majú rozdielnu rýchlosť. Pozorovať sa dá nielen na Zemi v oceánoch či oblakoch, ale aj na Slnku či planétach.
