Odkiaľ k nám doplával?
S rozmermi presahujúcimi jeden meter je zubáč našou najväčšou ostriežovitou rybou. Do slovenských vôd sa dostal z východnej Európy i južnej Škandinávie už v sedemnástom storočí a rýchlo sa tu udomácnil.
Podlhovastým telom sa podobá šťuke. Má dlhý končitý rypák a svoje druhové meno dostal podľa širokých úst. Keď ich otvorí, vidno jeho nerovnomerne ozubené čeľuste. Kde tu mu trčia malé zúbky a medzi nimi vyčnieva zopár veľkých, ktoré rybári slangovo označujú ako „psie zuby“.
Bočnú čiaru zubáča pokrývajú desiatky malých hrebeňových šupín. Na chrbte má dve približne rovnako veľké plutvy s tvrdými lúčmi.
Tmavý chrbát je sfarbený dozelena, boky tela sú o čosi svetlejšie a bruško belavé. Chrbtové plutvy zubáča sú posiate drobnými tmavými bodkami.
Brušné plutvy majú zubáče posunuté hneď za úroveň prsných. To im umožňuje kradmý a rýchly pohyb tesne nad dnom.
Samička sa od svojho druha takmer ničím nelíši, akurát má o čosi guľatejší okraj brucha.
Kedy vyráža na lov?
Cez deň sa zubáč zdržiava v hlbokých a pokojných vodách pri členitom dne alebo pri rôznych prekážkach, akými sú zatopené konáre stromov či vodné rastliny. Bahnitej a zakalenej vode sa vyhýba, vtedy radšej pláva pri brehoch.
Večer a na noc potom vyráža na plytčinu, za potravou. Zubáč veľkoústy je dravec, živí sa predovšetkým menšími rybkami ale nepohrdne ani inými vodnými živočíchmi, napríklad slimákmi či mušľami. Mladé zubáče sú skromnejšie, uspokoja sa aj s planktónom. Ich dravosť sa prejaví, až keď trochu podrastú.
Nepriateľmi zubáčov, ak teraz opomenieme ľudí s udicami, sú najmä ostrieže. Nielen, že sa živia podobnou potravou, a preto si konkurujú pri love. Predovšetkým však ohrozujú budúce generácie zubáčov, pretože žerú ich mladé.
Kto stráži ikry?
Táto ryba s typicky širokými ústami dorastá do veľkosti 1,3 metra a vážiť môže až pätnásť kilogramov. Priemerné jedince však majú len približne polovičnú hmotnosť.
Zubáče najrýchlejšie rastú vo väčších vodách v nížinných oblastiach. Dožívajú sa dvadsať až dvadsaťpäť rokov, pričom pohlavne dospelé sú približne po troch rokoch života.
Proces párenia pri rybách nazývame neresenie. Zubáče sa neresia v období od apríla do júna. Samček sa na otcovstvo pripravuje dôkladným upratovaním. V plytčinách plutvami vyčistí kúsok dna, kam samička následne nakladie vajíčka – ikry.
Zubáče niekedy kladú ikry aj do konárov potopených stromov či iných podvodných prekážok. Samček stráži znášku až do chvíle, kým sa vyliahnu mladé žubrienky. V tom čase býva zubáč veľmi agresívny. Ostatným rybám neradno plávať v blízkosti jeho hniezda. Bez váhania napadne akéhokoľvek votrelca.
Môžeme ho chytiť a vrátiť do vody?
Zubáče sú veľmi citlivé ryby. Trpia predovšetkým na suchu. Áno, na súši síce trpia všetky ryby, ale zubáče sú na pobyt mimo vody oveľa háklivejšie. Preto sa veľmi neodporúča loviť ich spôsobom „vytiahnuť a znovu pustiť“. Najmä, ak to robí rybár začiatočník, zubáč by totiž svoj šok po návrate do vody nemusel rozdýchať a veľmi rýchlo by uhynul.
Ohrozené sú najmä, ak ich vytiahneme z hĺbky väčšej, ako osem metrov. Skúsení rybári, ktorí sa so svojimi úlovkami len fotia a vracajú ich do vody, zubáčom injekčnou striekačkou prepichujú mechúr. Znie to trochu násilne, ale rybe tak môžu zachrániť život. Vpichom totiž z jej mechúra vypustia prebytočný vzduch.
