BRATISLAVA. Na svete existuje asi 100 druhov čajovníkov. Ak sa napijete čierneho, zeleného, bieleho alebo oolong čaju, vždy pijete nápoj vylúhovaný z listov jediného druhu – čajovníka čínskeho.
Iné čajovníky majú zloženie, ktoré by vo vylúhovanom stave nikomu nechutilo.
Vedci teraz zistili, že za jedinečnou chuťou čajovníka čínskeho je jeho špeciálne zloženie.
Zloženie všetkých čajovníkov „prečítali“ v ich genetickej informácii, ktorá je až štyrikrát dlhšia ako genetická informácia kávy.
Výsledky výskumu uverejnili v najnovšom čísle vedeckého časopisu Molecular Plant.
Len dva čaje
Do rodu čajovníkov patrí okrem čajovníka čínskeho napríklad aj okrasná rastlina Camellia oleifera. Vyrába sa z nej čajovníkový olej.*
Na čaj sa však komerčne pestujú len dva známe poddruhy čajovníka čínskeho – čínsky čaj a indický čaj. Či je čaj čierny, zelený, alebo biely záleží od toho, ako spracúvajú jeho listy.
Za špecifickú chuť čaju zodpovedajú chemikálie a gény, ktoré spúšťajú produkciu ďalších látok.

Jednou z nich je aminokyselina theanín. Ďalšou je špeciálny flavonoid – katechín – ktorý čaju dodáva špecifickú horkosť. A treťou je kofeín, ktorý sa v čaji vyvinul nezávisle na kofeíne, ktorý nájdeme v kakau a káve.
Tieto látky sa nachádzajú vo všetkých druhoch čajovníkov. Niektoré sa v priebehu evolúcie a krížením v genóme niekoľkokrát nakopírovali.
V celom genóme čajovníkov objavili vedci až 67 percent takýchto skopírovaných genóv. Kým výskumníci prečítali celý genóm čajovníkov, ubehlo päť rokov.
Nie u každého druhu čajovníka sa však gény zapínajú rovnako. Práve u čajovníka čínskeho sa aktivovali tak, že vytvorili jeho špecifickú a príjemnú chuť vhodnú na konzumáciu.
Prispôsobenie klíme
Vďaka nakopírovaným častiam majú čajovníky v genóme viac ako 3 miliardy párov báz a ich genóm je tak až štyrikrát dlhší ako genóm kávy.

„V našom laboratóriu sme úspešne sekvenovali a zhromaždili viac ako dvadsať rastlinných genómov," vysvetľuje v tlačovej správe vydavateľstva Cell Press rastlinný genetik Lizhi Gao z Botanického inštitútu v Kunmingu v Číne. „Ale tento genóm, genóm čajovníka, bol najťažší.“
Obrovský genóm pomohol čajovníku prispôsobiť sa rozličným klimatickým podmienkam a environmentálnym stresom.
Čajovníku sa totiž darí na mnohých kontinentoch a v širokom rozpätí klimatických podmienok.
DOI: 10.1016/j.molp.2017.04.002
Typy čajov:
Na biely čaj sa používajú mladé a minimálne spracované listy čajovníka čínskeho. Zo všetkých typov uvoľňujú najmenej kofeínu.
Pri výrobe zeleného čaju je základom zastaviť oxidáciu, aby si listy čajovníka čínskeho dlhšie udržali farbu a jemnú a čerstvú chuť. Po zozbieraní sa listy zahrievajú v pare alebo pálením. Obsahuje viac kofeínu ako biely čaj, ale stále menej ako čierny čaj a oolong.
Oolong je v obsahu kofeínu medzi zeleným a čiernym čajom. Listy čajovníka prechádzajú oxidáciou len čiastočne. Zachovávajú si tak chuť čierneho čaju ale aj čerstvosť zeleného čaju.
Na výrobu čierneho čaju sa listy čajovníka čínskeho po zbere nechajú zvädnúť, potom ich drvia, trhajú alebo zrolujú, aby pred usušením stihli zoxidovať. Preto majú listy tmavú farbu a čaje z nich silnejšiu chuť a vôňu. V jednej šálke čierneho čaju môže byť 40 až 60 miligramov kofeínu.
*Vážení čitatelia, v článku sme nesprávne uviedli, že z rastliny Camellia oleifera sa vyrába čajovníkový olej. Zo semien tejto rastliny sa vyrába lisovany olej nie destilovaný olej, ako v prípade čajovníkového oleja.