Chémia ukrýva tajomstvo. Posledný prvok je v nedohľadne

Mendelejev predstavil prevratné usporiadanie známych chemických prvkov v periodickom systéme. Predpovedal aj existenciu neobjavených prvkov.

Ilustračné foto. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)

Mendelejev predstavil 6. marca 1869 prevratné usporiadanie 63 vtedy známych chemických prvkov v periodickom systéme. Predpovedal aj existenciu zatiaľ neobjavených prvkov, pre ktoré ponechal voľné miesta.

Od 28. novembra 2016 obsahuje periodická tabuľka už 118 pomenovaných chemických prvkov. A ďalšie čakajú na objavenie.

Učebnice chémie sú opäť zastarané, podobným titulkom poskytla vlani materiál aj periodická tabuľka.

Uznaním objavov štyroch nových prvkov sa skompletizoval jej 7. riadok, oficiálnymi sa stali aj nové mená a značky: nihónium 113Nh, moskóvium 115Mc, tenés 117Ts a oganesón 118Og. Vyrobiť nejaké supernestabilné atómy je predsa plytvanie času a peňazí, pohotovo reagovali aj mnohí diskutéri.

Kde je však pravda, aké sú fakty?

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Nájdeme bájny ostrov stability, kde budú zlúčeniny nových prvkov opäť existovať vo využiteľných množstvách? Alebo skôr nájdeme koniec periodickej tabuľky? Zo 118 prvkov v súčasnosti tvoria značnú časť umelé prvky, je ich takmer štvrtina. Posledných 15 označujeme ako superťažké.

A v podstate sú naďalej aj superzáhadné. Na vyhadzovanie učebníc zrejme budeme musieť počkať. No koho superťažká chémia a fyzika zaujímajú, je na správnej adrese.

Made in...

Prvok v súčasnosti neobjavíte len tak. Na to potrebujete najvýkonnejšie urýchľovače ťažkých častíc a najcitlivejšie detektory rádioaktivity, ktoré nové jadrá zaznamenajú.

Objavovaniu prvkov tak vládne malý počet etablovaných skratiek: LBNL a LLNL – laboratóriá v kalifornskom Berkeley a Livermore, JINR – inštitút v ruskej Dubne a napokon GSI – centrum v nemeckom Darmstadte. O prvkoch si vedci dlho mysleli, že ani jeden nikdy nebude ťažší ako urán. Zmenil to objav neutrónu a jeho schopnosti vyvolať zmenu prvku na iný, ťažší.

Posúvanie hraníc periodickej tabuľky začali v Berkeley, kde pred osemdesiatimi rokmi zostrojili prvý cyklotrón.

V porovnaní s inými urýchľovačmi častíc bol cyklotrón spoľahlivejší, výkonnejší, ale aj lacnejší. Berkeley tak dlhý čas nemalo v objavovaní prvkov konkurenciu, v priebehu dvadsiatich rokov tam pripravili prvých 10 transuránov.

V súčasnosti je už pracovísk, kde sa pripravujú čoraz ťažšie jadrá, viacero. A pribúdajú ďalšie.

Prvok nihónium 113Nh objavili v japonskom výskumnom centre RIKEN. Ako poctu Japonsku navrhli aj jeho názov – Nihon je názov Japonska v japončine. Japonci po prvku túžili prinajmenšom od roku 1908. Vtedy zrejme našli posledný neobjavený stály prvok – rénium 75Re.

Považovali ho však za jeho ľahší analóg, prvok 43, no ten v kovových rudách určite nenašli; technécium 43Tc je najľahším prvkom, ktorý sa dá pripraviť len umelo. A stalo sa tak, samozrejme, v Berkeley.

Vedci spolupracujú (colníci menej)

Tenés je jedným z prvkov, ktoré vznikli v spolupráci USA a Ruska. Samotná syntéza prebehla v Dubne, ale prekurzor, ktorým je berkélium 97Bk, pochádzalo z Oak Ridge, Tennessee.

Tu z času na čas vybavujú aj komerčné objednávky na kalifornium, pričom vzniká berkélium ako vedľajší produkt. Príprava 22 miligramov berkélia trvala osem mesiacov. Ďalšie tri mesiace trvala izolácia – a už v tomto čase sa rozložila polovica vzácnej suroviny.

Ako keby to nestačilo, ruskí colníci opakovane odmietli berkélium pustiť cez hranice a v priebehu niekoľkých dní náklad preletel ponad Atlantik až päťkrát.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4WF9 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4WF9 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Chémia


Článok je zaradený aj do ďalších tém SME Plus

Hlavné správy zo Sme.sk

SPIŠ KORZÁR

Deň, ktorý navždy zmenil Vysoké Tatry. Takto to vyzeralo pred trinástimi rokmi

Víchrica zničila 19. novembra 2004 až 12-tisíc hektárov lesa.

TECH

Vo vesmíre znie strašidelné pískanie. Vedci zistili, odkiaľ pochádza

Väčšina častíc je zachytená v pásoch.

ŠPORT

Kaddáfí zachránil nemecký klub. Niečo za to však chcel

Nemecký hokejový tím zachránil diktátor.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.

Je lepší vinyl alebo cédečko? Čo o kvalite zvuku hovorí matematika

Fanúšikovia na platne nedajú dopustiť, argumentujú vernosťou zvuku.