SME
Piatok, 23. júl, 2021 | Meniny má OľgaKrížovkyKrížovky

Chémia ukrýva tajomstvo. Posledný prvok je v nedohľadne

Mendelejev predstavil prevratné usporiadanie známych chemických prvkov v periodickom systéme. Predpovedal aj existenciu neobjavených prvkov.

Ilustračné foto. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Mendelejev predstavil 6. marca 1869 prevratné usporiadanie 63 vtedy známych chemických prvkov v periodickom systéme. Predpovedal aj existenciu zatiaľ neobjavených prvkov, pre ktoré ponechal voľné miesta.

Od 28. novembra 2016 obsahuje periodická tabuľka už 118 pomenovaných chemických prvkov. A ďalšie čakajú na objavenie.

Učebnice chémie sú opäť zastarané, podobným titulkom poskytla vlani materiál aj periodická tabuľka.

Uznaním objavov štyroch nových prvkov sa skompletizoval jej 7. riadok, oficiálnymi sa stali aj nové mená a značky: nihónium 113Nh, moskóvium 115Mc, tenés 117Ts a oganesón 118Og. Vyrobiť nejaké supernestabilné atómy je predsa plytvanie času a peňazí, pohotovo reagovali aj mnohí diskutéri.

Kde je však pravda, aké sú fakty?

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Nájdeme bájny ostrov stability, kde budú zlúčeniny nových prvkov opäť existovať vo využiteľných množstvách? Alebo skôr nájdeme koniec periodickej tabuľky? Zo 118 prvkov v súčasnosti tvoria značnú časť umelé prvky, je ich takmer štvrtina. Posledných 15 označujeme ako superťažké.

A v podstate sú naďalej aj superzáhadné. Na vyhadzovanie učebníc zrejme budeme musieť počkať. No koho superťažká chémia a fyzika zaujímajú, je na správnej adrese.

Made in...

Prvok v súčasnosti neobjavíte len tak. Na to potrebujete najvýkonnejšie urýchľovače ťažkých častíc a najcitlivejšie detektory rádioaktivity, ktoré nové jadrá zaznamenajú.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Objavovaniu prvkov tak vládne malý počet etablovaných skratiek: LBNL a LLNL – laboratóriá v kalifornskom Berkeley a Livermore, JINR – inštitút v ruskej Dubne a napokon GSI – centrum v nemeckom Darmstadte. O prvkoch si vedci dlho mysleli, že ani jeden nikdy nebude ťažší ako urán. Zmenil to objav neutrónu a jeho schopnosti vyvolať zmenu prvku na iný, ťažší.

Posúvanie hraníc periodickej tabuľky začali v Berkeley, kde pred osemdesiatimi rokmi zostrojili prvý cyklotrón.

V porovnaní s inými urýchľovačmi častíc bol cyklotrón spoľahlivejší, výkonnejší, ale aj lacnejší. Berkeley tak dlhý čas nemalo v objavovaní prvkov konkurenciu, v priebehu dvadsiatich rokov tam pripravili prvých 10 transuránov.

V súčasnosti je už pracovísk, kde sa pripravujú čoraz ťažšie jadrá, viacero. A pribúdajú ďalšie.

Prvok nihónium 113Nh objavili v japonskom výskumnom centre RIKEN. Ako poctu Japonsku navrhli aj jeho názov – Nihon je názov Japonska v japončine. Japonci po prvku túžili prinajmenšom od roku 1908. Vtedy zrejme našli posledný neobjavený stály prvok – rénium 75Re.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Považovali ho však za jeho ľahší analóg, prvok 43, no ten v kovových rudách určite nenašli; technécium 43Tc je najľahším prvkom, ktorý sa dá pripraviť len umelo. A stalo sa tak, samozrejme, v Berkeley.

Vedci spolupracujú (colníci menej)

Tenés je jedným z prvkov, ktoré vznikli v spolupráci USA a Ruska. Samotná syntéza prebehla v Dubne, ale prekurzor, ktorým je berkélium 97Bk, pochádzalo z Oak Ridge, Tennessee.

Tu z času na čas vybavujú aj komerčné objednávky na kalifornium, pričom vzniká berkélium ako vedľajší produkt. Príprava 22 miligramov berkélia trvala osem mesiacov. Ďalšie tri mesiace trvala izolácia – a už v tomto čase sa rozložila polovica vzácnej suroviny.

Ako keby to nestačilo, ruskí colníci opakovane odmietli berkélium pustiť cez hranice a v priebehu niekoľkých dní náklad preletel ponad Atlantik až päťkrát.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4WF9 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M4WF9 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Predseda NR SR Boris Kollár a minister zdravotníctva SR Vladimír Lengvarský.

Čo je to falošná menšinovosť a prečo ju politici ľúbia.


10 h
Sme rodina hlasuje proti Lengvárského plánu na zvýhodnenie očkovaných

Ak Lengvarského zákon neprejde, očkovaným sa lockdown nevyhne.


5 h
Kristína Kučová.

Ide o najdlhší duel tejto sezóny na okruhu WTA.


Sportnet a 1 ďalší 5 h
Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová

Fico sa chce dostať k moci.


13 h

Neprehliadnite tiež

Dvaja samci šimpanza kontrolujú svoje teritórium v parku Loango, kde vedci pozorovali smrteľné stretnutie tohto druhu s gorilami.

Potýčku prezradilo škriekanie a dunenie.


7 h

Nové vedecké objavy ako podcast.


a 2 ďalší 13 h
Marsotrasenia prezrádzajú štruktúru vnútra červenej planéty. Odrazené vlny (červené) z otrasov odhalili kôru (najtenšia horná vrstva), plášť (sivá až oranžová farba vnútri) aj jadro (bledá farba v strede) planéty. Červená bodka naznačuje miesto otrasu, biela ukazuje sondu InSight.

Insight je na Marse od novembra 2018.


22. júl
Rover Perseverance.

Proces zbierania hornín potrvá približne 11 dní.


TASR 22. júl