BRATISLAVA. Evolučná biologička Frederica Bertochiniová sa vo voľnom čase venuje včelárstvu. Rovnako ako mnohých včelárov, aj ju trápi parazit, ktorý ničí úle jej včiel.
Vijačka voštinová kladie svoje vajíčka priamo do úľov. Jej húsenice sa potom živia voskom včiel a ničia včelie domy. Keď Bertochiniová objavila húsenice pri svojich včelách, okamžite ich povyberala a nahádzala do plastovej tašky.
Keď ich z nej chcela po chvíli vyhodiť, všimla si, že v plastovej taške sú dierky, ktoré tam predtým neboli. Húsenice pokračovali v kŕmení aj po odstránení z úľa. Teraz však žrali plast.
Vedkyňa sa rozhodla urobiť experiment v laboratóriu. Zistila, že húsenice dokážu veľmi rýchlo zožrať veľké množstvo polyetylénu - jedného z najpoužívanejších a najťažšie rozložiteľných plastov.
Objav, na ktorom spolupracovali vedci z španielskej národnej rady pre výskum (CSIC) a z univerzity v Cambridgei predstavili v odbornom časopise Current Biology.
Ako prírodný plast
Polyetylén sa vo veľkom používa v baliacom priemysle. V Európe doň balia až 40 percent produktov balených do plastov. Ľudia na celom svete ročne použijú približne bilión plastových tašiek.
Chemické väzby v polyetyléne nie je ľahké rozložiť. Ak tašku vyhodíte do koša a dostane sa na skládku, trvá jej približne 100 až 400 rokov, kým sa rozloží. Húseniciam vijačky voštinovej to trvá niekoľkonásobne kratšie.