BRATISLAVA. Ľudia tušili, že sa blíži. Kométa sa stávala čoraz viditeľnejšou, no nik nevedel, aké následky prinesie.
Keď vesmírne teleso zasiahlo priamo Zem, následky boli zničujúce. Klíma sa náhle zmenila a na dlhé stáročia sa výrazne ochladilo. No zároveň sa naštartovali procesy, ktoré stáli na počiatku vzniku poľnohospodárstva i súčasnej ľudskej civilizácie.
Písal sa rok 10950 pred naším letopočtom. Prípadne o 250 rokov menej alebo viac.
Supí kameň
Udalosť opisujú výskumníci z Edinburskej univerzity, ktorým sa podarilo datovať obrázky zo záhadného Göbekli Tepe na území dnešného Turecka.
Toto miesto sa považuje za zrejme najstarší chrám či rituálne centrum, pričom niektoré stavby mohli podľa niektorých odborníkov vzniknúť už v roku 9000 pred naším letopočtom.
Jedným z dochovaných stĺpov je aj takzvaný supí kameň, do ktorého ľudia vyryli obrázky zvierat či muža bez hlavy. Mal symbolizovať veľkú ľudskú tragédiu.
Výskumníci sa na obrázky skúsili pozrieť ako na starodávne astronomické symboly a pomocou moderného softvéru modelovali, v akom období na nočnej oblohe existovali planéty a hviezdy v zobrazenej konštelácii.
Podľa štúdie v magazíne Mediterranean Archaeology and Archaeometry sa dostali k roku 10950 pred naším letopočtom. Podobný údaj naznačujú aj výsledky skúmania ľadovcov v Grónsku. Katastrofa spôsobená pravdepodobne kométou trvala asi tisíc rokov.
To, že o túto udalosť sa ľudia v Göbekli Tepe zaujímali aj o tisíc rokov neskôr, naznačuje, že udalosť mala na vývoj ich kultúry veľký vplyv, hovoria vedci.
Koniec mamutov, začiatok civilizácie
Katastrofa mohla priniesť so sebou ochladenie a asi tisícročnú malú ľadovú dobu, ktorej sa hovorí aj mladší dryas.
V tomto období na väčšine miest planéty vyhynuli mamuty alebo šabľozubé tigre, no zároveň nasledovala zásadná revolúcia v ľudských dejinách: rozvoj poľnohospodárstva.
Horšie klimatické podmienky ľudí prinútili spolupracovať, experimentovať s pestovaním plodín a šľachtením domácich zvierat a zdokonaľovať zavlažovacie systémy. Ľudia už nedokázali prežívať len ako lovci a zberači.
„Zdá sa, že Göbekli Tepe slúžilo okrem iných vecí aj na záznamy sledovania nočnej oblohy,“ zdôraznil pre web New Scientist Martin Sweatman, ktorý výskum viedol. „Jeden zo stĺpov slúžil ako pamätník na túto zničujúcu udalosť, zrejme najhorší deň v histórii od konca ľadovej doby.“
Sweatman si dokonca myslí, že kameň z Göbekli Tepe nie je prvým záznamom pozorovania oblohy. V jaskyniach zo starších období sa nachádzajú podobné nákresy, a aj tie môžu mať rovnaký význam.
„Táto obrovská kométa musela byť veľmi viditeľná a dominantná na nočnej oblohe. Je preto ťažké predpokladať, že vtedajší ľudia by to ignorovali.“