SME
Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Pažravosti sa nevyhnete. Máme ju zakódovanú v mozgu

Sledovaním hypotalamu u rybičiek vedci našli priame prepojenie medzi zrakom a centrom výživy v mozgu.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: FLICKR // CC)

BRATISLAVA. Ak ste boli niekedy obvinený z toho, že by vám „iba oči jedli“, je dosť pravdepodobné, že ste za tým nehľadali viac ako obyčajnú pažravosť.

Príčina takéhoto správania však môže byť o niečo vedeckejšia. Podľa nového výskumu z japonského Národného inštitútu pre genetiku (NIG) existuje v mozgu pevné prepojenie medzi zrakovým vnímaním jedla a túžbou jesť.

„U stavovcov reguluje kŕmenie časť mozgu zvaná hypotalamus. Integruje množstvo informácií, napríklad o energetickej potrebe tela a množstve dostupného jedla v okolí,“ povedal v tlačovej správe NIG Akira Muto, vedúci autor štúdie, ktorá vyšla v prestížnom vedeckom žurnále Nature Communications.

Skryť Vypnúť reklamu

Priame prepojenie

Mozgy pozoroval u druhu rýb Danio pruhované z južnej Ázie. Na rozoznanie jedla používajú podobne ako človek primárne zrak.

„Doteraz nebolo známe, že hypotalamus dostáva vizuálne informácie, čo sa nám podarilo dokázať. Zároveň sme našli aj neuróny, ktoré reagujú na vizuálne podnety koristi a majú priame prepojenie na centrum príjmu potravy v hypotalame,“ vysvetľuje ďalej Muto.

Napriek rozdielom v stavbe mozgu sa môžu nálezy týkať aj ľudí.

„Prekvapivo, čuch nebol v procese získavania potravy dôležitý. Zablokovanie čuchových neurónov vôbec nezmenilo správanie rýb," popísal nálezy pre SME Muto.

"Je však pravda, že ryby na rozdiel od cicavcov nemajú mozgovú kôru a používajú stredný mozog ako vizuálne centrum. Avšak ak je spojenie zakódované napevno, predpokladá sa, že živočích bude zháňať potravu aj bez predchádzajúcej skúsenosti s kŕmením. To môžeme vidieť aj u ľudí – bábätká si často dávajú do úst všeličo možné.“

Skryť Vypnúť reklamu

Mapovanie neurónov

Tieto objavy boli možné vďaka pokrokom vo vysoko citlivom, geneticky zakódovánom systéme zvanom GCaMP, ktorý dokáže sledovať neurónovú aktivitu pomocou vápnikových stôp. Profesor Kawakami, spoluautor štúdie, sa jeho vývinu venoval viac ako dvadsať rokov.

Jeho laboratórium obsahuje skoro dvetisíc rybičiek Danio pruhovaných, ktoré majú GCaMP zakódovaný v rôznych typoch buniek v mozgu a v tele. Jeho ryby používajú výskumníci po celom svete. Na túto štúdiu stačili iba dve – jedna na sledovanie neurónov – detektorov koristi, a druhá na skúmanie centra príjmu potravy.

Nové poznatky sú ďalším dôležitým krokom za našim porozumením, akými rôznymi spôsobmi mozog reguluje naše stravovacie návyky. Podobný výskum je kľúčový, aby sme dokázali efektívne liečiť choroby spojené s príjmom potravy.

Skryť Vypnúť reklamu

„Aby sme reálne pomohli ľuďom s poruchami potravy, budeme musieť s výskumom ďalej pokračovať. Jeden z možných smerov by bolo testovanie látok, ktoré dokážu potlačiť aktivitu neurónov v centre príjmu potravy, ktoré sme našli,“ naznačil možné pokračovanie štúdie Muto.

DOI: 10.1038/NCOMMS15029

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Zrak

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Oči a zrak, Mozog, Jedlo
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus: Na Slovensku pribudlo 2 785 prípadov a 16 úmrtí (minúta po minúte)

Celkovo sa koronavírusom na Slovensku nakazilo 51 728. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 200 obetí.

Minister obrany Jaroslav Naď.
Ilustračné foto.

Kde išlo o veľa, tam sa objavil. Kto je právnik Zoroslav Kollár?

Zadržaný právnik má zaujímavú minulosť.

Zoroslav Kollár prichádza na výsluch.
Premiér Igor Matovič.

Neprehliadnite tiež

Podcast Zoom

Zoom: Vedci odmerali dosiaľ najkratší čas

Týždenný prehľad noviniek z vedy.

Vedátorský podcast

Čo poháňa rozpínanie vesmíru? Vedci zvažujú rôzne možnosti

Tmavá energia je jedna z najväčších záhad vo fyzike.

Rôzne pohľady na kométu Čurjumov-Gerasimenko zo sondy Rosetta.

Kozmická loď nesúca robotické vozidlo je na polceste k Marsu

Vesmírna loď už od svojho štartu prekonala vzdialenosť 235,4 milióna kilometrov.

Z Mysu Canaveral v americkom štáte Florida odštartovalo vo štvrtok 30. júla 2020 k planéte Mars robotické vozidlo Perseverance.