SME
Utorok, 4. október, 2022 | Meniny má František

V trpasličích galaxiách objavili dve supermasívne čierne diery

Trpaslíci VUCD3 a M59cO maju vo svojich stredoch čierne diery, ktoré tvoria skoro pätinu ich celkovej hmoty.

Ilustrácia supermasívnej čiernej diery.Ilustrácia supermasívnej čiernej diery. (Zdroj: WIKIPEDIA // CC)

BRATISLAVA. Je jedno, koľko záhad vesmíru sa nám podarí odhaliť, vedci sa pravidelne stretávajú s novými objavmi, ktoré spochybňujú naše základne chápanie vesmíru.

Pred tromi rokmi objavili vedci supermasívnu čiernu dieru, ktorá sa nachádzala v strede veľmi kompaktnej trpasličej galaxii. Bola to najmenšia doteraz objavená galaxia, v ktorej sa takéto kozmické teleso nachádzalo.

Teraz sa podarilo rovnakému tímu z Univerzity v Utahu nájsť dve nové drobné galaxie s takýmito supermasívnymi čiernymi dierami. Znamená to, že ich je v kozme minimálne dvakrát toľko, než sme si doteraz mysleli. Výsledky výskumu zverejnili v žurnále he Astrophysical Journal.

SkryťVypnúť reklamu

Väčšie ako v Mliečnej dráhe

Galaxie VUCD3 a M59cO sa nachádzajú za špirálovitými ramenami našej Mliečnej cesty. Aj naša galaxia má vo svojom strede supermasívnu čiernu dier, je však oveľa väčšia ako tieto trpasličie galaxie. V ich prípade predstavujú tieto diery oveľa podstatnejšiu časť ich hmotnosti.

Supermasívne čierne diery, ktoré poznáme, majú hmotnosť približne piatich miliónov sĺnk. Zatiaľ čo v Mliečnej ceste to tvorí iba stotinu percenta celkovej hmoty, u trpaslíkov ako M59cO je to až 18 percent.

„Je to celkom neuveriteľné, keď sa nad tým zamyslíte. Tito ultra-kompaktní trpaslíci majú veľkosť približne jedno promile hmoty Mliečnej cesty, no sú v nich supermasívne čierne diery, ktoré sú väčšie ako tá v strede našej galaxie,“ opisuje v tlačovej správe univerzity prekvapivý nález Christopher Ahn, vedúci autor štúdie.

SkryťVypnúť reklamu

Pozostatky galaxií

Podľa vedcov je možné, že všetky trpasličie galaxie obsahujú takéto obrovské čierne diery vo svojich stredoch. Zároveň im tieto nálezy pomáhajú odhaliť, ako sa vesmír okolo nás vyvíjal. Autori v štúdií popisujú aj teóriu, ako môžu samotné trpasličie galaxie vznikať.

„Vieme, že galaxie sa neustále spájajú a kombinujú – tak sa vyvíjajú. Myslíme si, že malé galaxie sa spájajú do väčších. Naša Mliečna cesta pojedá galaxie aj v tomto momente,“ vysvetľuje v tlačovej správe Anil Seth, ktorý viedol štúdiu pred troma rokmi, ktorá našla prvú z týchto dier.

"Je možné, že aj časti Mliečnej cesty boli v minulosti súčasťou iných galaxií. Je však ťažké rozoznať ktoré, pokiaľ nevidíme jasný dôkaz, ako napríklad chvosty v rozložení galaxií, ktoré však časom úplne splynú so zvyškom galaxie a dôkaz sa tak stratí," povedal pre Anh pre SME.

SkryťVypnúť reklamu

"Musíme si uvedomiť, že to, čo vidíme je iba moment v istom čase, preto sme v bádani limitovaný. Ak chceme o formovaní galaxií zistiť viac, musíme skúmať väčšie množstvo hviezd a galaxii."

Podľa jeho teórie sú trpasličie galaxie iba drobnými zvyškami dávnych obrovských galaxií, ktoré boli postupne roztrhané, keď sa zrážali s inými, väčšími galaxiami. Nové nálezy toto tvrdenie potvrdzujú.

DOI: 10.3847/1538-4357/aa6972

DOI: 10.1038/nature13762

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Teoretický fyzik Juraj Tekel.

Juraj Tekel hovorí o Nobelovke za fyziku.


11m
davka

Aké boli začiatky moderného štúdia religionistiky?


2 h
Zľava: John F. Clauser, Alain Aspect a Anton Zeilinger sú držiteľmi Nobelovej ceny za fyziku za rok 2022. Roky sa venujú výskumom v oblasti kvantovej mechaniky.

Cenu získali fyzici Alain Aspect z Francúzska, John Francis Clauser z USA a Nemec Anton Zeilinger.


a 1 ďalší 7 h
Švédsky genetik Svante Pääbo získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2022.

Laureátom je švédsky genetik a evolučný biológ.


a 1 ďalší 3. okt
SkryťZatvoriť reklamu