BRATISLAVA. Predstavte si dve situácie. Známy športovec nechtiac zhodí pri pokuse o gól na zem svojho súpera. Okamžite musia zasiahnuť lekári, zranený súper kvôli zraneniam už nikdy nebude hrať.
V druhej situácii sa vystresovaný šofér ponáhľa do práce, zrazu mu zazvoní telefón, zdvíha ho. Keď sa nepozerá na cestu, na prechode zrazí mladú ženu na korčuliach. Žena už nikdy nebude chodiť.
Ktorému z nich by ste skutok dokázali odpustiť? Keď si ľudia tvoria úsudok, zvyčajne sa pozerajú na zámer. Odpustiť dokážu ľahšie človeku vtedy, ak vedia, že dotyčný nekonal úmyselne.
Schopnosť odpúšťať však nie je len dôsledkom výchovy či našej morálky, významný vplyv má aj štruktúra nášho mozgu. Ak jednu jeho časť máme viac vyvinutú, sme schopní ľahšie odpúšťať. Naznačuje to aj biologický výskum uverejnený v žurnále Scientific Reports.
Zhovievavý mozog
Nová štúdia sa ako jedna z mála nezamerala na odpúšťanie z psychologického hľadiska.
Problém skúmala z pohľadu ľudskej anatómie. Vedci chceli zistiť, či majú zhovievavejší ľudia odlišné mozgy a ak áno, ktorú časť majú inú ako tí, ktorí ľahko odpúšťať nedokážu.
