Zuzana Garaiová: Nanočastice môžu prispieť k vývoju vakcíny na HIV

Slovenskí vedci sa podieľajú na vývoji vakcíny na HIV. Denníku SME o výskume porozprávala Zuzana Garaiová z Univerzity Komenského.

Zuzana Garaiová z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave pri práci v laboratóriu.(Zdroj: ZUZANA GARAIOVÁ)

Spolupracujete na vývoji HIV vakcíny založenej na nanočasticiach. Ako môžu nanočastice pomôcť liečiť HIV?

"Nanočastice môžu vďaka svojím rozmerom podporiť biologickú aktivitu rôznych terapeuticky aktívnych látok. Nanočastice sa napríklad intenzívne skúmajú ako transportné systémy - nosiče, ktoré majú potenciál ochrániť a účinne dopraviť danú látku na miesto želaného účinku."

Ako fungujú nanočastice, ktoré vyvíjate vy?

"V prvom rade je potrebné povedať, že nanočastice, s ktorými pracujeme, nevyvíjame my, ale skupina španielskych chemikov z Univerzity v Alcalá. So španielskymi výskumníkmi bližšie spolupracuje poľská skupina vedcov z Univerzity v Łódź, ktorá nás do riešenia problematiky prizvala.

My ako biofyzici v spolupráci s poľskými kolegami tieto nanočastice používame na tvorbu komplexov so syntetickými peptidmi (malými bielkovinami) odvodenými so štruktúry HIV vírusu. Tieto komplexy následne charakterizujeme pomocou rôznych biofyzikálnych metód. Vzájomne tak využívame prístrojovú techniku, spoločne zdieľame vedomosti a optimalizujeme experimentálne protokoly."

V akom štádiu je ich vývoj?

"Španielska výskumná skupina pripravuje rôzne typy nanočastíc. Pozornosť upriamuje na polymérne nanočastice, konkrétne na takzvané dendriméry. Pojem dendrimér prvýkrát predstavil v roku 1985 americký chemik Donald Tomalia s jeho spolupracovníkmi.

Táto výskumná skupina vtedy prvýkrát popísala dve v súčasnosti známe a štandardne používané postupy prípravy takýchto nanočastíc, ktoré svojou štruktúrou pripomínajú koruny stromov. Španielska skupina pripravuje rôzne typy spomínaných 'stromčekovitých' nanočastíc, napríklad karbosilanové dendriméry."

Dokážu sa takéto nanočastice samé postarať o vírus, alebo musia spolupracovať aj s inými liečebnými metódami?

"V koncepte využitia nanočastíc ako nosiča zohráva podstatnú úlohu látka, ktorá sa premiestňuje. V našom prípade ide o HIV syntetické peptidy. Ide o umelo vytvorené peptidy odvodené od patogénneho mikroorganizmu tak, aby napodobňovali jeho antigénny charakter, teda mali schopnosť vyvolávať tvorbu protilátok.

Na to, aby sa účinok týchto peptidov mohol dostatočne prejaviť a vyvolať zosilnenú imunitnú odpoveď, je potrebná prítomnosť určitého imunostimulátora. Takýmto prirodzeným imunostimulátorom sú napríklad antigén-prezentujúce bunky, ktoré syntetický peptid spracujú a prezentujú na takzvaných MHC glykoproteínoch. Tým sú HIV peptidy rozpoznateľné pre ďalšie bunky imunitného systému, čo v konečnom dôsledku vedie k tvorbe veľmi špecifických protilátok.

Samotná nanočasitica teda v tomto prípade nedokáže vyvolať potrebnú imunitnú odpoveď. Cieľom nanočastice je dopraviť HIV syntetické peptidy do antigén-prezentujúcich buniek. Tieto peptidy sa však do buniek len ťažko transportujú. Na ich efektívny prenos je potrebný nosič a v tomto smere sa pozornosť upriamuje práve na nanočastice."

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Naučili telo bojovať s HIV, päť pacientov žije bez liekov

Dali by sa nanočastice použiť pri sľubne vyzerajúcej liečbe zvanej "kopnúť a zabiť"?

"Áno, nanočastice sa intenzívne študujú aj pri tejto stratégii, ktorej cieľom je úplná eliminácia vírusu u ľudí, ktorí už sú HIV infikovaní. Antiretrovirálna liečba, ktorá je momentálne dostupná, je účinná najmä v kontrole množenia vírusu, dokáže znížiť virálnu nálož, no úplne odstrániť všetok vírus z tela nedokáže. Je to z dôvodu prítomnosti HIV vírusu v 'spiacom režime'.

Cieľom je tento spiaci vírus 'nakopnúť', čím sa zviditeľní a následne zlikviduje. Nanočastice je v tomto smere možné využiť na transport látok, ktoré by aktivovali (nakopli) latentný HIV vírus.

Aby aktivačné látky smerovali výhradne k svojmu cieľu – do CD4+T lymfocytov - a neprejavili sa nežiaduco smerom k iným bunkám, je nanočastice za týmto účelom možné modifikovať rôznymi cieliacimi molekulami."

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Kopnúť a zabiť: Experiment ukázal liek na HIV

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  2. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  3. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  10. Inteligencia vo všetkom
  1. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  2. 3 šťavnaté spôsoby, ako povzbudiť výkon mozgu
  3. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  4. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  5. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  6. Ekonomický a účtovný softvér Humanet oslavuje
  7. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  9. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  10. Zlatá minca 2016 priniesla pre mBank sedem ocenení
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 24 636
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 479
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 667
  4. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 6 299
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 5 932
  6. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 5 425
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 3 877
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 3 467
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 3 221
  10. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 619

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prodekan Karlovej Univerzity: Na univerzitnú pôdu nesmiem pustiť nejakých šašov

Prodekan Filozofickej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe Jan Bičovský hovorí, že veľmi prísne posudzujú, koho na konferenciu zavolajú.

KOMENTÁRE

Prečo opäť rušiť Akreditačnú komisiu?

Diskusia k textu Učiace sa Slovensko je v oblasti vysokých škôl zbytočná.

DOMOV

Prokurátor: Pri Weissovi nezvládli policajti úkony

Futbalista by sa mal podľa prokurátora správať uvedomelejšie.

DOMOV

Prieskum Polisu: Do parlamentu by prešlo až deväť strán

Súčasná vládna koalícia by získala iba 65 mandátov.

Neprehliadnite tiež

Zo starých sklenených fliaš chcú vyrábať superbatérie

Drvené sklo namiesto uhlíka môže byť novým krokom vo vývoji lítiových batérií.

Hacker premenil 2 milióny hardvérov na nefunkčné tehly

Škodlivý kód môže napadnúť aj set-top boxy.

Veľké finále sa začalo. Sonda Cassini sa prvýkrát vnorila medzi prstence a Saturn

Sonda začína finále nabité vedou, nakoniec zhorí ako meteoroid.

Google spúšťa taxíky bez vodičov a poplatkov

Dobrovoľníci sa zrieknu ostatných druhov prepravy, na prvé miesto postavia novú službu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop