Môžeme niekedy objaviť Ježišovu DNA?

Vedec z Oxfordskej univerzity sa stretával s ľuďmi, ktorí skúmajú DNA z biblických relikvií.

Ilustračné foto.(Zdroj: PIXABAY/CC)

Autor je vedecký pracovník v oblasti štatistickej genomiky na Oxfordskej univerzite.

Bola to prvá zastávka na neobyčajnej ceste. Jedno svetlé ale trpko studené januárové poobedie som sa začiatkom tohto roka ocitol na malom ostrove v Čiernom mori, neďaleko Sozopolu pri východnom pobreží Bulharska.

Sveti Ivan je dlhoročnou destináciou pre cestovateľov. V staroveku sa pýšil chrámom boha Apolóna. Ale ja som sa tam bol porozprávať so starým bulharským archeológom o najdôležitejšom objave jeho kariéry.

Kasimir Popkonstantinov považuje svoj objav z roku 2010 za kosti jedného najznámejších svätcov - Jána Krstiteľa. Zaujímalo ma, čo by nám mohla o týchto (aj iných) kostiach povedať DNA analýza.

Spolu s biblickým učencom Joeom Basilem som cestoval po svete a natáčal dokument o náboženských a vedeckých dôkazoch, ktoré prepájajú archeologické artefakty priamo s Ježišom Kristom.

Relikvie a zdieľané DNA

Popkonstantinov natrafil na svoj nález pri výkopávke ostrovného kostola zo šiesteho storočia, postaveného na o storočie staršej bazilike.

Keď opatrne odškrabkával blato z miesta, kde by mal byť oltár. Natrafil na kamennú dosku a bol ohromený, keď pod ňou našiel malú mramorovú schránku. Okamžite vedel, o čo ide.

Aby v tejto časti Európy vysvätili v piatom storočí kostol, musel obsahovať relikviu svätca alebo náboženskej osoby. Relikvia by sa nachádzala v tejto škatuli, známej ako relikviár.

Archeológ pokračoval v kopaní a o meter ďalej našiel ďalšiu, menšiu schránku. Na jej hrane bol nápis: “Nech ťa Boh zachráni, služobník Tomáš. Pre svätého Jána".

Keď Kasimir neskôr relikviár otvoril, našiel päť úlomkov kostí. Epitaf na menšej schránke, ktorá sa pravdepodobne používala na prenášanie kostí pri cestovaní, bol kľúčovým dôkazom, ktorý ho presvedčili, že kosti by mohli patriť Jánovi Krstiteľovi.

Objav je nesmierne dôležitý, pretože Ján Krstiteľ bol Ježišov učeník aj jeho bratranec, čo znamená, že by zdieľali DNA.

Vďaka viacerým vedeckým pokrokom začína prekvitať oblasť starovekého DNA - získavanie a analýza genetického materiálu z kostí a fosílií organizmov vykopaných zo zeme.

Dnes máme DNA sekvencie stoviek ľudí, ktorí sú dlho mŕtvi a analýza týchto sekvencií ďalej zlepšuje porozumenie ľudskej histórie.

DNA ako dôkaz identity

Zo začiatku som bol skeptický k tomu, čo nás môžu tieto bulharské kosti naučiť. V prvom rade žiaden DNA test nedokáže potvrdiť, že tieto úlomky boli z Jána Krstiteľa, Ježiša alebo inej konkrétnej osoby.

Nemôžeme vyťažiť a analyzovať neznámu vzorku DNA a magicky vyhlásiť, že patrila nejakej historickej osobnosti. Na to by sme potrebovali DNA vzorku, ktorá jednoznačne pochádza z Jána Krstiteľa a porovnať ju s kosťami. Takže sekvencovanie DNA nebude samo o sebe príliš nápomocné.

Ďalším dôležitým faktorom je riziko znečistenia. V ideálnom scenári sa starovekého materiálu, ktorý chceme použiť na genetickú analýzu, nedotkol nikto, odkedy daná osoba zomrela.

Najlepšie staroveké vzorky sú vykopané zo zeme, odložené do tašky a odoslané priamo do laboratória zameraného na staroveké DNA.

Počas 500 rokov medzi Jánovou smrťou a uložením kostí v kostole s nimi mohlo manipulovať množstvo ľudí a zanechať na nich svoju DNA.

Ale to neznamená, že je všetko stratené. DNA sa postupom času rozkladá, takže môžeme testovať akékoľvek získané DNA zo starovekých pozostatkov na stopy rozkladu. Môžeme tak oddeliť moderné znečistenie od starovekých genómov.

Môžeme tiež získať DNA z vnútra kostí a sekvencovať DNA od ľudí, o ktorých vieme, že prišli do kontaktu s artefaktmi, čo nám pomôže rozlíšiť staroveké DNA od moderných kontaminácií.

Čo nám môže DNA povedať

DNA by sa malo v archeológii používať ako doplnkový nástroj. Podľa mňa sú dva jednoznačné prínosy, ktoré môže analýza DNA priniesť.

Môžeme porovnať DNA z relikvie s DNA z iných relikvií. Ak nájdeme iné relikvie, o ktorých sa traduje, že patrili Jánovi Krstiteľovi, alebo iného blízkeho príbuzného Ježiša, môžeme použiť genetiku na ich porovnanie, aby sme videli, či môžu pochádzať z rovnakých ľudí alebo príbuzných.

Máme tiež rozrastajúcu sa databázu DNA vzoriek ľudí z celého sveta, na základe ktorej môžeme odhadnúť geografický pôvod relikvií.

Znečistené relikvie

Takže, čo nám bulharské kosti prezradili? Rádiokarbónové datovanie naznačilo, že majú naozaj 2000 rokov. Ich DNA sekvencia sa zdala byť príbuzná k súčasnej populácii Blízkeho východu.

Bohužiaľ, keď som sa rozprával s genetikom, ktorý výskum robil, povedal mi, že neskôr zistili, že DNA sekvencia sa zhodovala s človekom, ktorý materiál z kostí vyťažil . Znamená to, že pravdepodobne išlo o znečistenie.

Navyše mali iba malé množstvo materiálu, takže je nepravdepodobné, že budeme môcť použiť DNA na odhalenie pôvodu kostí.

Navštívil som však aj iných vedcov, ktorí mali iné relikvie, z ktorých by sa dala urobiť DNA analýza. Napríklad nedávny výskum identifikoval DNA viacerých ľudí na Turínsom plátne - kúsku látky, do ktorého údajne Ježiša zabalili, keď ho zvesili z kríža.

V Jeruzaleme sme tiež stretli muža, ktorý práve sekvencuje materiál z Jakubového osuária (James Ossuary) - vápencovej schránky, ktorá mohla ukrývať kosti Ježišovho brata.

Stretli sme aj archeológa z Izraela s niekoľkými klincami z ukrižovania, jeden z nich bol dokonca ešte zasadený do pätnej kosti. Bohužiaľ, z hrdzavého železa sa nedá získať DNA.

Kým DNA nemôže dokázať, že tieto artefakty sú tým, čomu mnohí ľudia veria, takéto predmety môžu jedného dňa priniesť náhľad do vzťahov medzi nimi a ich súšasnými potomkami.

Predpokladajme na moment, že znečistenie sa dá úplne vylúčiť a že DNA analýza ukázala, že DNA z Turínskeho plátna má rodinnú zhodu z DNA z Jakubového osuária a že obe vzorky sú príbuzné bulharských kostí.

Mohlo by to znamenať, že ide o DNA Ježiša a jeho rodiny? Aby sme na to mohli odpovedať, potrebujete trocha viery.

Článok pôvodne vyšiel na webe The Conversation, originál si môžete prečítať kliknutím na tento odkaz.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Aký bude váš doplnkový dôchodok
  2. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte?
  3. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť?
  4. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity!
  5. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku?
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  7. Jednoduchá mobilná tlač z vášho smartfónu, alebo tabletu?
  8. Vďaka úveru na rekonštrukciu môžete ušetriť tisícky EUR
  9. Zažite vašu vysnívanú dovolenku na Bali
  10. Deň detí oslavujeme štyri dni. Iba v Borylande!
  1. Kúpte si nehnuteľnosť v 5* luxusnom rezorte v zálive Sistiana
  2. Odmeny za diplomové práce na Stavebnej fakulte STU v Bratislave
  3. Zmluva o nájme pre ambasádu USA neoprávnene zaradená do programu
  4. 4* projekt víl a apartmánov priamo na pobreží, Chorvátsko
  5. Slováci rozhodli o najlepšom!
  6. AAA Auto má nový úver pre živnostníkov
  7. Aký bude váš doplnkový dôchodok
  8. Kúpeľňa - profesionálne informácie pri jej zhotovení
  9. V Prešove sa dnes tankuje za euro. Aj prémiové palivá
  10. Dobrodružstvo s vodou
  1. Aký bude váš doplnkový dôchodok 8 894
  2. Od 1. júla už prestanete chodiť na poštu! 5 226
  3. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity! 5 198
  4. Neobvyklý objav, ktorý umožňuje zvládnuť angličtinu za 2 týždne 5 083
  5. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť? 3 902
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a. 3 891
  7. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte? 3 474
  8. Jarabinky Grande odštartovali predaj zaujímavými cenami bytov 3 366
  9. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku? 3 272
  10. V Prešove sa dnes tankuje za euro. Aj prémiové palivá 2 538

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Aj na dedine sa hrá inak. Šampionát dvadsaťjednotiek je neregulárny

UEFA urobila niekoľko viditeľných prešľapov. Majstrovstvá Európy do 21 rokov stratili vážnosť a serióznosť.

PLUS

Trinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie.

Neprehliadnite tiež

Veľryby sa zmenšili o niekoľko metrov, môže za to človek

Keďže sa rybári sa zameriavali na najväčších jedincov, párili sa menšie veľryby.

Bulharsko má vo vesmíre svoj prvý komunikačný satelit

Satelit sa na obežnej dráhe usadí 36.000 kilometrov nad Zemou a v prevádzke má byť 20 rokov.

Google začne blokovať stránky s osobnými lekárskymi informáciami

Vyhľadávač už teraz obmedzuje stránky s finančnými informáciami a takzvané odvetné porno.

DETSKÁ RUBRIKA

Ryšavka krovinná je nám stále nablízku, zvyčajne si ju ani nevšimneme

Mäsožravcom sa ryšavka stáva z donútenia. Ak má dostatok semien, orieškov či húb, na hmyz sa neulakomí. Keď však musí, zožerie aj dážďovku.