SME
Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Na Jupiteri objavili ďalšiu obrovskú škvrnu. Je temná a studená

Veľká studená škvrna vzniká pri polárnych žiarach.

Doteraz bol Jupiter známy len Veľkou červenou škvrnou.Doteraz bol Jupiter známy len Veľkou červenou škvrnou. (Zdroj: NASA's Goddard Space Flight Center. Video and images courtesy of NASA/JPL)

BRATISLAVA. Veľká červená škvrna v atmosfére Jupitera je jedným z najsledovanejších miest našej slnečnej sústavy. Ľudí fascinuje už od doby, keď sa na planétu pred viac ako 300 rokmi pozreli prvé teleskopy. V skutočnosti je to obrovská búrka, do ktorej by sa pohodlne zmestila celá naša planéta.

Až doteraz sme ale nevedeli, že vo vrchnej atmosfére plynného obra sa skrýva ďalšia obrovská škvrna, ktorá je takmer rovnako veľká. Nazvali ju Veľká studená škvrna.

Objav predstavili vo vedeckom časopise Geophysical Research Letters.

Skryť Vypnúť reklamu

„Veľká studená škvrna je omnoho nestálejšia ako Veľká červená škvrna, ktorá sa mení veľmi pomaly. Studená škvrna mení výrazne svoj tvar a veľkosť v priebehu niekoľkých dní či týždňov,“ píše v tlačovom vyhlásení univerzity v Leicesteri planetárny astronóm a vedúci štúdie Tom Stallard.

Škvrnu pozorovali v starších dátach z teleskopov, fenomén však zrejme v atmosfére Jupiteru existuje tisícky rokov. Vedci si všimli, že sa zjavuje ako vedľajší produkt miestnych polárnych žiar.

Zvyšky energie z polárnej žiary sa dostávajú do atmosféry Jupitera a zohrievajú ju. Vznikajú tak veľké rozdiely v teplote medzi vrchnou a spodnou vrstvou. V atmosfére potom zrejme vznikne vír a zanecháva za sebou škvrnu, ktorá je chladnejšia ako okolie. Veľká studená škvrna má až o dvesto stupňov Celzia menej ako jej okolie.

Skryť Vypnúť reklamu

Podobný efekt sa vyskytuje aj na Zemi. „Atmosférické toky vytvorené polárnymi žiarami na Zemi roznesú teplo veľmi rýchlo okolo celej planéty a nestihne sa vytvoriť vír. Rýchla rotácia Jupitera energiu zo žiar uväzní do pascí bližšie k pólom,“ vysvetľuje Stallard.

Veľká studená škvrna je prvý priamy dôkaz o trvalom systéme počasia, ktorý vytvárajú polárne žiary. Vedcov objav prekvapil, no podľa Stallarda nie je jediný. Novú škvrnu budú naďalej sledovať a snažiť sa pomocou sondy Juno nájsť aj ďalšie javy vo vrchnej vrstve amtosféry.

DOI: 10.1002/2016GL07195

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Vesmír

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Počasie, Jupiter, NASA, Slnečná sústava, Sonda Juno, Planéty, Misie k Jupiteru
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Igor Matovič.
Dobré ráno

Dobré ráno: Boj o moc, ambície a pomsta. Kauza STU

Čo sa to dialo na Slovenskej technickej univerzite.

Podcast Dobré Ráno.
Komentár Petra Schutza

Najsilnejšie protipandemické opatrenie je osobný lockdown

Zabudli povedať najdôležitejšiu informáciu.

Peter Schutz

Neprehliadnite tiež

Vedátorský podcast

Čo poháňa rozpínanie vesmíru? Vedci zvažujú rôzne možnosti

Tmavá energia je jedna z najväčších záhad vo fyzike.

Rôzne pohľady na kométu Čurjumov-Gerasimenko zo sondy Rosetta.

Kozmická loď nesúca robotické vozidlo je na polceste k Marsu

Vesmírna loď už od svojho štartu prekonala vzdialenosť 235,4 milióna kilometrov.

Z Mysu Canaveral v americkom štáte Florida odštartovalo vo štvrtok 30. júla 2020 k planéte Mars robotické vozidlo Perseverance.
Stroj Turek, ktorý vydávali za šahový automat, v skutočnosti sa v jeho vnútri skrýval človek, ktorý Turka riadil