BRATISLAVA. Veľká červená škvrna v atmosfére Jupitera je jedným z najsledovanejších miest našej slnečnej sústavy. Ľudí fascinuje už od doby, keď sa na planétu pred viac ako 300 rokmi pozreli prvé teleskopy. V skutočnosti je to obrovská búrka, do ktorej by sa pohodlne zmestila celá naša planéta.
Až doteraz sme ale nevedeli, že vo vrchnej atmosfére plynného obra sa skrýva ďalšia obrovská škvrna, ktorá je takmer rovnako veľká. Nazvali ju Veľká studená škvrna.
Objav predstavili vo vedeckom časopise Geophysical Research Letters.
„Veľká studená škvrna je omnoho nestálejšia ako Veľká červená škvrna, ktorá sa mení veľmi pomaly. Studená škvrna mení výrazne svoj tvar a veľkosť v priebehu niekoľkých dní či týždňov,“ píše v tlačovom vyhlásení univerzity v Leicesteri planetárny astronóm a vedúci štúdie Tom Stallard.
Škvrnu pozorovali v starších dátach z teleskopov, fenomén však zrejme v atmosfére Jupiteru existuje tisícky rokov. Vedci si všimli, že sa zjavuje ako vedľajší produkt miestnych polárnych žiar.
Zvyšky energie z polárnej žiary sa dostávajú do atmosféry Jupitera a zohrievajú ju. Vznikajú tak veľké rozdiely v teplote medzi vrchnou a spodnou vrstvou. V atmosfére potom zrejme vznikne vír a zanecháva za sebou škvrnu, ktorá je chladnejšia ako okolie. Veľká studená škvrna má až o dvesto stupňov Celzia menej ako jej okolie.
Podobný efekt sa vyskytuje aj na Zemi. „Atmosférické toky vytvorené polárnymi žiarami na Zemi roznesú teplo veľmi rýchlo okolo celej planéty a nestihne sa vytvoriť vír. Rýchla rotácia Jupitera energiu zo žiar uväzní do pascí bližšie k pólom,“ vysvetľuje Stallard.
Veľká studená škvrna je prvý priamy dôkaz o trvalom systéme počasia, ktorý vytvárajú polárne žiary. Vedcov objav prekvapil, no podľa Stallarda nie je jediný. Novú škvrnu budú naďalej sledovať a snažiť sa pomocou sondy Juno nájsť aj ďalšie javy vo vrchnej vrstve amtosféry.
DOI: 10.1002/2016GL07195
