BRATISLAVA. Pri každej dôležitej situácii vášho života sa vám v mozgu vytvoria spomienky. Najprv ako krátkodobé a po nejakej dobe sa premiestnia a uložia ako dlhodobé.
Aspoň to si doteraz vedci mysleli. Nový výskum ukazuje, že sa mohli mýliť.
Nový výskum naznačuje, že keď navštívite nové miesto, spoznáte priateľa či zažijete pamätný zážitok, mozog si okamžite vytvára dve kópie spomienky v dvoch miestach v mozgu. Aby sa spomienka v pamäti uložila dlhodobo, musí najprv dozrieť.
Výskum z Centra pre genetiku neurónových sietí pod vedením japonského výskumného centra Riken a Massachusettskej technickej univerzity uverejnili vo vedeckom časopise Science.
Populárna hypotéza
So spomienkami sa v mozgu spájajú dve miesta – hipokampus na krátkodobú pamäť a mozgová kôra na dlhodobú pamäť. Vyvrátená hypotéza hovorila, že z hipokampu sa neskôr spomienka premiestňuje do kôry, kde sa uchová.
„Objav nás prekvapil. Vyvracia populárnu hypotézu, ktorá existuje už desaťročia. Ide o významný pokrok a v porovnaní s predchádzajúcimi vedomosťami je to veľký posun,“ povedal pre web BBC vedúci výskumného centra Susumu Tonegawa.
Experimenty robil vedecký tím na laboratórnych myškách, výsledky ale môžu platiť aj u ľudí. U myší sledovali zrod spomienok, ktoré sa vytvárali v mozgu pri reakcii na šok.
Potom pomocou svetelného lúču v mozgu kontrolovali aktivitu jednotlivých neurónov. Jednoducho povedané, u myšiek pomocou svetla zapínali a vypínali spomienky. Všimli si, že spomienka skutočnosti vznikne v hipokampe aj v mozgovej kôre naraz.
Pri vypínaní a zapínaní videli, že prvé dni po šoku si myška ešte neuchovala spomienku na šok v mozgovej kôre. Dlhodobej spomienke teda trvá pár dní, kým sa skutočne prejaví ako dlhodobá.
"Počas prvých niekoľkých dní po sformovaní je nezrelá alebo utíšená,“ dodáva Tonegawa.
Fotografia buniek (zelené a červené), ktoré zodpovedajú za trvalé ukladanie spomienok v prefrontálnej mozgovej kôre. (zdroj: Takashi Kitamura)Nedozreté spomienky
Prepojenie medzi hipokampom a mozgovou kôrou však napriek novému objavu hrá pri tvorbe spomienok dôležitú úlohu. Keď vedci zablokovali spojenie medzi oboma časťami mozgu, dlhodobá spomienka nikdy nedozrela.
Môžu lepšie ozrejmiť, čo sa deje pri niektorých ochoreniach mozgu spájaných s pamäťou, ako napríklad pri demencii a Alzheimerovej chorobe.
Mozgy s týmto ochorením si zrejme dokážu vytvárať spomienky, ich nositeľ si ich len nedokáže vybaviť.
