BRATISLAVA. Vo vedeckom svete je to podobné, ako keď športovec získa medailu na majstrovstvách sveta. Publikovať výskum v odbornom magazíne z prestížnej rodiny Nature sa dokonca vedcom stáva zriedkavejšie, obzvlášť tým slovenským.
Medzinárodný tím, v ktorom pôsobili aj výskumníci zo Slovenskej akadémie vied a z Univerzity sv. Cyrila a Metoda však teraz zverejnili svoj nový výskum v magazíne Nature Physics. Ako vôbec prví na svete dokázali odmerať vektorové veličiny v nanosvete pomocou upravenej metódy „surface probe microscopy".
Výsledkom je nová metóda, ktorá umožňuje získavať lepšie výsledky pri skúmaní nanosveta a ktorá umožňuje na subatomárnej úrovni merať vektory, teda veličiny, ktoré majú smer.
Výskum by mohol viesť k lepšiemu pochopeniu nanomateriálov, ich povrchu, chemických reakcií na týchto povrchoch či k vytvoreniu lepších nanostrojov.
Vektory v nanosvete
(zdroj: Fyzikálny ústav SAV)„Ide o prácu s katedrou aplikovanej fyziky v Osake, s ktorou máme dlhoročnú spoluprácu a pre ktorú robíme počítačové modelovanie," vysvetľuje pre SME spoluautor výskumu Ivan Štich z Fyzikálneho ústavu SAV.
„Táto spolupráca už priniesla viaceré významné výsledky v Nature Communications či v Nano Letters. Teraz sme v článku priamo výpočtom overovali sily pôsobiace medzi hrotom mikroskopu a atómami povrchu germánia."
Vo fyzike sú tri rôzne typy veličín: takzvané skalárne, ktoré sú jednoduchými číslami, vektorové veličiny, ktoré majú smer - ako napríklad sila či magnetický moment a tenzorové veličiny, ktoré sú zovšeobecnením vektorov. Práve fyzikom sa teraz podarilo ukázať, ako ich na subatomárnej úrovni nielen odhadovať.
Pritom práve sledovanie týchto vektorových veličín je dôležité, ak chceme nanomateriálom lepšie porozumieť a potom ich používať.
„Predpokladáme, že naša metóda otvorí nové okno na materiály na subatomárnej škále a umožní lepšie pochopenie morfológie povrchov, ich chemického zloženia a chemických reakcií na ich povrchoch," zdôrazňuje Štich.
„Umožní dokonca vytváranie nanoštruktúr na povrchoch pomocou atomárnej a molekulárnej manipulácie a lepšie pochopenie správania sa nanostrojov."
Ivan Štich: Veda sa nemôže hrať na falošnú demokraciu Čítajte Trocha šťastia
Fyzici dúfajú, že nový výskum publikovaný v prestížnom vedeckom magazíne pomôže vo výskume pokračovať. Zároveň uľahčí hľadanie prostriedkov na ďalšie experimenty a výpočty.
„Publikovať v žurnále z rodiny Nature znamená veľmi veľa," priznáva slovenský fyzik.
„Dôležité je to aj preto, lebo od schopnosti publikovať na tejto úrovní závisí aj schopnosť pritiahnuť grantové prostriedky, ktoré potrebujeme okrem iného aj na mzdy či na získanie počítačového času na najväčších superpočítačoch. No na publikovanie na tejto úrovni treba aj vynikajúci príbeh a asi aj trochu šťastia."
DOI: 10.1038/NPHYS4083
