Kam sa podelo jedenásť dní?

Ako sme sa naučili merať čas a prečo sme menili kalendáre.

Ilustračné foto. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)

M eranie času je pravdepodobne také staré ako ľudstvo. Ľudia sa oddávna usilovali odmerať a vyjadriť plynúci čas pomocou pravidelne sa opakujúcich javov.

Deň a noc či ročné obdobia patrili k najstarším spôsobom merania času. Jednotlivé národy majú rozličné metódy na datovanie svojich dejín.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Niektoré rátajú roky od začiatku stvorenia sveta: Židia ho kladú do roku 3761 pred n. l., tvorcovia alexandrijskej chronológie na 25. mája 5492 pred n. l., Rimania rátali letopočet od založenia Ríma (753 pred n. l.), Partovia, Bitýnci a Seleukovia vychádzali z nástupu svojho prvého vládcu na trón, Egypťania začínali pri každej zmene dynastie nový letopočet.

Kalendy

Slovo kalendárje odvodené od starolatinského slova calendae, čo bol v starorímskom kalendári prvý deň v mesiaci (ad calendas Graecas, na grécku kalendu, znamenalo u Rimanov nikdy, pretože Gréci nemali kalendy; Calendae tristes, smutné kalendy, lebo kalendy boli dňom platenia úrokov).

V súčasnosti má používanie slova kalendár širší zmysel. Pre kalendár sú základnými tri astronomické jednotky: deň, mesiac a rok.

Kalendáre rozdeľujeme najmä podľa toho, od ktorej základnej časovej astronomickej jednotky sa odvádzajú. Tak máme kalendáre lunárne, solárne alebo kombinované – lunisolárne. Pre mesačný kalendár je určujúcou jednotkou synodický mesiac – obdobie viazané na obeh Mesiaca okolo Zeme. Jeden lunárny rok s 12 mesiacmi (striedavo po 29 a 30 dňoch) má 354 dní.

Rozdiel medzi časom obehu Zeme okolo Slnka je približne 11,25 dňa. Slnečný kalendár sa viaže na obeh Zeme okolo Slnka – tropický rok. Lunisolárne kalendáre majú dve určujúce jednotky – synodický mesiac a tropický rok.

Staroveký Rím

V súčasnosti používaný gregoriánsky kalendár vznikol z rímskeho, ktorý prešiel niekoľkými etapami vývoja.

Podľa rímskej, historicky nepodloženej tradície, prvý rímsky kalendár pochádzal od prvého kráľa a zakladateľa Ríma – od Romula. Zdá sa však, že pôvodný kalendár má starší pôvod a pochádza zo severotalianskych, poľnohospodárstvom sa zaoberajúcich kmeňov.

Prvý starorímsky kalendár mal len 304 dní: 10 mesiacov po 30 a 31 dňoch.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: SME Plus


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Pohroma sa blíži, nielen vo Francúzsku

Voľby sú nepredvídateľné, ale trend nespokojnosti je čoraz jasnejší.

PRIMÁR

Športový lekár: Kto chodí denne na pivo, nemôže začať prudko športovať

Malovič hovorí o vplyve a rizikách športu v zrelom veku.

Neprehliadnite tiež

Test: Huawei P10 je skvelý fotomobil, ktorému chýbajú inovácie

Čínsky výrobca ponúka ďalší vynikajúci smartfón, no za cenu, ktorú si nezaslúži.

Čínska vesmírna loď sa spojila so stanicou na obežnej dráhe

Peking má ambíciu vyslať podobné výskumné vozidlo aj na Mars.

DETSKÁ RUBRIKA

Somáre sú na ťažkú prácu ako stvorené, našu ľútosť nepotrebujú

Osly si obľúbila aj egyptská vládkyňa Kleopatra, ktorá sa údajne kúpala v ich mlieku.

Hubblov ďalekohľad oslávi 27. narodeniny. Pozrite si najkrajšie zábery

Milióny vesmírych snímok inšpirovali tisícky vedeckých prác.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop