SME
Sobota, 20. apríl , 2019

Kam sa podelo jedenásť dní?

Ako sme sa naučili merať čas a prečo sme menili kalendáre.

Ilustračné foto. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)

M eranie času je pravdepodobne také staré ako ľudstvo. Ľudia sa oddávna usilovali odmerať a vyjadriť plynúci čas pomocou pravidelne sa opakujúcich javov.

Deň a noc či ročné obdobia patrili k najstarším spôsobom merania času. Jednotlivé národy majú rozličné metódy na datovanie svojich dejín.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Niektoré rátajú roky od začiatku stvorenia sveta: Židia ho kladú do roku 3761 pred n. l., tvorcovia alexandrijskej chronológie na 25. mája 5492 pred n. l., Rimania rátali letopočet od založenia Ríma (753 pred n. l.), Partovia, Bitýnci a Seleukovia vychádzali z nástupu svojho prvého vládcu na trón, Egypťania začínali pri každej zmene dynastie nový letopočet.

Článok pokračuje pod video reklamou

Kalendy

Slovo kalendár je odvodené od starolatinského slova calendae, čo bol v starorímskom kalendári prvý deň v mesiaci (ad calendas Graecas, na grécku kalendu, znamenalo u Rimanov nikdy, pretože Gréci nemali kalendy; Calendae tristes, smutné kalendy, lebo kalendy boli dňom platenia úrokov).

V súčasnosti má používanie slova kalendár širší zmysel. Pre kalendár sú základnými tri astronomické jednotky: deň, mesiac a rok.

Kalendáre rozdeľujeme najmä podľa toho, od ktorej základnej časovej astronomickej jednotky sa odvádzajú. Tak máme kalendáre lunárne, solárne alebo kombinované – lunisolárne. Pre mesačný kalendár je určujúcou jednotkou synodický mesiac – obdobie viazané na obeh Mesiaca okolo Zeme. Jeden lunárny rok s 12 mesiacmi (striedavo po 29 a 30 dňoch) má 354 dní.

Rozdiel medzi časom obehu Zeme okolo Slnka je približne 11,25 dňa. Slnečný kalendár sa viaže na obeh Zeme okolo Slnka – tropický rok. Lunisolárne kalendáre majú dve určujúce jednotky – synodický mesiac a tropický rok.

Staroveký Rím

V súčasnosti používaný gregoriánsky kalendár vznikol z rímskeho, ktorý prešiel niekoľkými etapami vývoja.

Podľa rímskej, historicky nepodloženej tradície, prvý rímsky kalendár pochádzal od prvého kráľa a zakladateľa Ríma – od Romula. Zdá sa však, že pôvodný kalendár má starší pôvod a pochádza zo severotalianskych, poľnohospodárstvom sa zaoberajúcich kmeňov.

Prvý starorímsky kalendár mal len 304 dní: 10 mesiacov po 30 a 31 dňoch.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4VSU na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4VSU na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Čas


Článok je zaradený aj do ďalších tém SME Plus

Hlavné správy zo Sme.sk

Boris Zala.
Stĺpček Jakuba Fila

Ficov svet je slepý a hluchý, preto chce zapchať oči a uši aj verejnosti

Smeráci nechcú vidieť obmedzovanie.

Jakub Filo.
Donald Trump.
Ilustračné foto.

Neprehliadnite tiež

Sépia v laboratóriu. Sú vyberavé čo sa jedľa týka, ale aj náročné na podmienky.
Viera Skákalová je vedúcou výskumu v slovenskej firme Danubia NanoTech, ktorá sa okrem iného venuje aj výrobe grafénu. V ruke drží vzorku oxidu grafénu, ktorú získali oxidáciou grafitu.
Vizualizácia mriežky grafénu, ktorá je tvorená zo šesťuholníkov z atómov uhlíka.

Prijmeme existenciu mimozemského života?

Analyzovali reakciu na život vo vesmíre.

Ilustračné foto.
Podcast Klik

Elektrické kolobežky nakoniec (asi) zaplavia aj Bratislavu. Ako sa s nimi žije?

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik denníka SME.