Kam sa podelo jedenásť dní?

Ako sme sa naučili merať čas a prečo sme menili kalendáre.

Ilustračné foto. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)

M eranie času je pravdepodobne také staré ako ľudstvo. Ľudia sa oddávna usilovali odmerať a vyjadriť plynúci čas pomocou pravidelne sa opakujúcich javov.

Deň a noc či ročné obdobia patrili k najstarším spôsobom merania času. Jednotlivé národy majú rozličné metódy na datovanie svojich dejín.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Niektoré rátajú roky od začiatku stvorenia sveta: Židia ho kladú do roku 3761 pred n. l., tvorcovia alexandrijskej chronológie na 25. mája 5492 pred n. l., Rimania rátali letopočet od založenia Ríma (753 pred n. l.), Partovia, Bitýnci a Seleukovia vychádzali z nástupu svojho prvého vládcu na trón, Egypťania začínali pri každej zmene dynastie nový letopočet.

Kalendy

Slovo kalendárje odvodené od starolatinského slova calendae, čo bol v starorímskom kalendári prvý deň v mesiaci (ad calendas Graecas, na grécku kalendu, znamenalo u Rimanov nikdy, pretože Gréci nemali kalendy; Calendae tristes, smutné kalendy, lebo kalendy boli dňom platenia úrokov).

V súčasnosti má používanie slova kalendár širší zmysel. Pre kalendár sú základnými tri astronomické jednotky: deň, mesiac a rok.

Kalendáre rozdeľujeme najmä podľa toho, od ktorej základnej časovej astronomickej jednotky sa odvádzajú. Tak máme kalendáre lunárne, solárne alebo kombinované – lunisolárne. Pre mesačný kalendár je určujúcou jednotkou synodický mesiac – obdobie viazané na obeh Mesiaca okolo Zeme. Jeden lunárny rok s 12 mesiacmi (striedavo po 29 a 30 dňoch) má 354 dní.

Rozdiel medzi časom obehu Zeme okolo Slnka je približne 11,25 dňa. Slnečný kalendár sa viaže na obeh Zeme okolo Slnka – tropický rok. Lunisolárne kalendáre majú dve určujúce jednotky – synodický mesiac a tropický rok.

Staroveký Rím

V súčasnosti používaný gregoriánsky kalendár vznikol z rímskeho, ktorý prešiel niekoľkými etapami vývoja.

Podľa rímskej, historicky nepodloženej tradície, prvý rímsky kalendár pochádzal od prvého kráľa a zakladateľa Ríma – od Romula. Zdá sa však, že pôvodný kalendár má starší pôvod a pochádza zo severotalianskych, poľnohospodárstvom sa zaoberajúcich kmeňov.

Prvý starorímsky kalendár mal len 304 dní: 10 mesiacov po 30 a 31 dňoch.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: SME Plus


Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Minúta po minúte: Na koncerte v Manchestri došlo k výbuchu, hlásia 19 obetí

Po koncerte Ariany Grande počuli fanúšikovia výbuch, explózia nastala vo voľne prístupnej vstupnej hale.

DOMOV

Politický geograf: Veľa ľudí nevie, koho si proti Kotlebovi vybrať

Kotleba ťaží aj zo slabej informovanosti.

KOMENTÁRE

Voliť proti Kotlebovi nebude bolieť

Rodinkárstvo voličom ĽSNS neprekáža, Klus chce úrad čistiť.

Neprehliadnite tiež

Astronóm: Blikajúcu hviezdu sme pozorovali aj na Slovensku

Poklesy v jasnosti hviezdy nespôsobujú mimozemšťania, zrejme ide o prirodzený jav, hovorí Ľubomír Hambálek z Astronomického ústavu SAV.

Odhalili tajomstvo starovekej antikoncepcie. Skutočne fungovala

Antikoncepcia postavená na dávnej rastline sa bude dať užiť pred alebo po styku. Prípadne sa bude nosiť ako náplasť.