SME
Pondelok, 3. október, 2022 | Meniny má Stela

Vedci objavili v hlavách potkanov superpočítač

Na Kalifornskej univerzite zostavili pozoruhodnú štatistiku tajného života dendritov

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: Fotolia)

O mozgu vieme čoraz viac, no stále málo. Potvrdzuje to štúdia prinášajúca nečakané argumenty v prospech podstatne vyššej aktivity, ako aj kapacity mozgu. Nová práca dokonca môže zmeniť spôsob, akým neurovedci až doteraz chápali a študovali základné mozgové funkcie, napríklad učenie.

Štúdia vyšla v prestížnom Science. Vďaka ďalším výskumom založeným na jej výsledkoch by sa mohli zjaviť nové spôsoby boja s čoraz častejšími neurologickými chorobami. Mohli by taktiež vzniknúť počítače, ktoré by spracúvali informácie iným než digitálnym spôsobom.

SkryťVypnúť reklamu

Od neurónu k dendritom

„Ak na svojom nočnom stolíku nemáte časopis Neuron, ste mimo obrazu,“ napísal pred piatimi rokmi v knihe Pravidlá mozgu vynikajúci neurovedec John Medina. Možno však práve nastal čas, aby sa na nočných stolíkoch ľudí dychtivých po vede začal zjavovať odborný žurnál, ktorý by mal názov Dendrite.

Práve tieto nenápadné a doteraz podceňované neuronálne výbežky sú totiž hlavnými hrdinami nasledujúceho výskumu, ktorý vznikol v dielni neurovedcov z Kalifornskej univerzity v Los Angeles (UCLA).

Neuróny sú veľké, stromom podobné mozgové bunky; skladajú sa z tela, z ktorého vychádzajú výbežky nazvané axóny a dendrity. Zatiaľ čo dlhší axón vedie nervový vzruch z neurónu von, čiže k ďalším neurónom, kratšie a rozložitejšie dendrity naopak vstupnú informáciu prijímajú.

SkryťVypnúť reklamu

Tá má v podstate formu krátkeho elektrického impulzu, pomocou ktorého medzi sebou neuróny komunikujú (cez spoje zvané synapsie). Každý neurón, ktorý signály z dendritov spracúva a posiela ďalej, musí urobiť toľko práce ako miniatúrny počítač.

Vedci až doteraz predpokladali, že elektrické (prípadne chemické) signály sa aktivujú až v tele neurónu, pričom dendrit plní iba úlohu pasívneho poslíčka. Experimentálny dôkaz však chýbal. Pritom ide o také závažné procesy, ako je napríklad formovanie a ukladanie dlhodobej pamäti. A práve to je podľa vedcov primárna úloha dendritov.

Poslíček? Ani náhodou!

Vedci chceli overiť predstavu, či dendrity naozaj iba pokorne odovzdávajú do tela neurónu informačnú „zásielku“, ktorú dostali rýchlou poštou z iného neurónu. Už predchádzajúce štúdie robené na rezoch mozgového tkaniva totiž ukázali, že dendrity sú schopné vyvinúť elektrickú aktivitu vlastnými silami. Z neživého mozgu sa však nedalo zistiť, či to platí aj pri normálnom správaní a nebolo jasné ani to, ako často by mohla takáto aktivita prebiehať.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší 1. okt

Premiérové vydanie rozšírenej rozhovorovej verzie podcastu Zoom.


a 2 ďalší 1. okt

Bohatý program Noci výskumníkov sa dá sledovať online.


Noc výskumníkov 30. sep

Nové správy zo sveta vedy.


30. sep
SkryťZatvoriť reklamu