SOUL, BRATISLAVA. Najväčšia púšť na svete sa dnes rozprestiera cez desiatku afrických krajín. Na viac ako deviatich miliónov štvorcových kilometrov spadne menej ako dvadsať milimetrov zrážok ročne.
Pred približne desaťtisíc rokmi však bolo územie Sahary oveľa príjemnejšie. Vďaka pravidelným monzúnovým dažďom by ste v regióne narazili na obrovské lúky popretkávané jazerami. A potom prišiel človek.
Prví pastieri?
Archeológ David Wright vo svojom novom výskume v magazíne Frontiers in Earth Science naznačuje, že za premenou saharského ekosystému na púšť môžu byť ľudia.
Wright porovnával prvé archeologické dôkazy pastierstva v saharskom regióne s rozširovaním kerovej vegetácie, ktorá ukazuje na ekologický posun k púštnemu prostrediu.
Zistil, že pred približne osemtisíc rokmi sa v okolí rieky Níl začali objavovať prvé pastierske komunity, ktoré sa postupne presúvali na západ. V rovnakom období tiež narástlo množstvo kríkov.
