BRATISLAVA. Na svete je približne rovnaký počet mužov a žien. Vo vrcholovej politike, vedeniach firiem a vo vede však napriek tomu vidíme stále menej žien. Ak sa aj dostanú na rovnakú pozíciu ako muž, často zarábajú menej.
Dôležité posty ich môžu odrádzať, no niekedy ich tam ani nemá kto priviesť. V našej spoločnosti sa totiž stále nájdu názory, že ženy a muži jednoducho nie sú rovnocenní.
„Samozrejme, že ženy musia zarábať menej ako muži, pretože sú slabšie, sú menšie a sú menej inteligentné. Musia zarábať menej, to je všetko,“ povedal minulú stredu pred dvomi rokmi v Európskom parlamente Janusz Korwin-Mikke, poľský konzervatívny politik.
Tvrdiť v 21. storočí, že ženy si nezaslúžia rovnaké uznanie len preto, že sú slabšie a menej inteligentné, svedčí veľa o autorovi výroku, ale málo o ženách samotných.
Že tieto sexistické výroky nie sú pravdivé, dokazujú napríklad vedkyne a vynálezkyne. O ich úspechoch sa vie stále málo, ich prínos pritom siaha od prelomových objavov po praktické vynálezy, ktoré človek využíva takmer každý deň.
Rosalind Franklinová. (zdroj: FOTO - PROFIMEDIA)Tri štúdie, jedna žena
Jeden z najznámejších príbehov o sexizme vo vede sa odohral pred takmer päťdesiatimi rokmi.
V žurnáli Nature vtedy vyšli tri nadväzujúce štúdie o štruktúre DNA. Tri štúdie spoločne tvorili jeden z najdôležitejších objavov v histórii. Nobelovu cenu však dostala len jedna z nich. Jej autormi boli muži.
Jim Watson a Francis Crick z Cambridgeskej univerzity teoreticky opísali molekulu DNA a všetko podložili zložitými výpočtami.
Ďalšie dve štúdie neboli teoretické, obsahovali však veľké množstvo dát – jednu napísal Maurice Wilkins a dvaja jeho kolegovia, druhú Rosalind Franklinová a jej doktorand Raymond Golsing, všetci štyria boli z King's College v Londýne.
Hovorí sa, že držitelia Nobelovej ceny okradli Franklinovú o jej unikátne dáta a „zabudli“ ju uviesť ako autorku. Ani jeden z týchto príbehov však nie je pravdivý. Watson a Crick sa skutočne zachovali nekolegiálne, nie však preto, že ich rivalkou bola žena.
