Pred niekoľkými rokmi mali na amsterdamskom letisku Schiphol problém s čistotou pánskych toaliet. Nepozorní, ponáhľajúci sa páni pri vykonávaní potreby nemierili dostatočne presne a veľká časť toho, čo malo končiť v pisoári, končilo mimo neho.
Na prvý pohľad banálny problém postupne naberal na rozmeroch. Množili sa sťažnosti nespokojných cestujúcich, no manažment letiska si nevedel rady.
Povráva sa, že s geniálnym riešením prišiel jeden z letiskových upratovačov. Uvedomil si, že dôvodom nie je arogancia alebo nedostatok zručnosti pánov, ale nepozornosť. Ak by sa mu podarilo upútať ich pozornosť v správnej chvíli, problém by zmizol.
Čo bolo to zázračné riešenie, ktoré znížilo počet nepresností o neuveriteľných 80 percent?
Do každého pisoáru nalepili malý obrázok muchy. Zrazu mali páni niečo, čo ich upútalo a na čo mohli mieriť - a problém bol v podstate vyriešený.
Riešenia podobného typu cielené na zmenu správania sa nazývajú nudging alebo postrčenia. Tieto riešenia pracujú s malými zmenami v prostredí, v komunikácii alebo v spôsobe, ako je voľba prezentovaná... bez toho, aby ľuďom čokoľvek zakazovali a prikazovali.
Koncept nudgingu vychádza z behaviorálnych vied, kombinácie psychológie a ekonómie a stále viac sa využíva súkromnými firmami i vládami krajín pri snahách o zmenu správania ľudí.
Do popredia sa začal dostávať v roku 2009 vydaním dnes už svetoznámej knihy Nudge a založením takzvanej Nudge Unit bývalým britským premiérom Davidom Cameronom v roku 2010.
Napriek tomu, že nudging ani behaviorálne vedy na Slovensku nie sú zatiaľ rozšírené, ich prvé aplikácie začínajú úspešne meniť správanie ľudí.
Vo videu vyššie v texte si môžete pozrieť, ako sa nám podarilo jednoduchým nudgeom znížiť počet fajčiarov na zakázaných miestach bratislavskej Hlavnej stanice až o tri štvrtiny.
Autor je zakladateľ prvej konzultačnej firmy v oblasti behaviorálnej ekonómie a behaviorálnych vied na Slovensku, MINDWORX.
Autor: Matej Šucha
