BRATISLAVA. Viaceré ohrozené druhy žijú iba v malom počte na jedinom mieste na svete. Ak sú tieto zvieratá izolované príliš dlho, môžu mať vážne genetické problémy a nebudú sa dať zachrániť.
Citlivosť malých zvieracích populácií na genetické mutácie ukázala najnovšia analýza DNA mamuta srstnatého, ktorú zverejnil žurnál PLOS Genetics.
Tancujúce lemury a najvzácnejšia kačka. Ako vyzerajú zvieratá, ktoré žijú iba na Madagaskare Čítajte Kodón stop
Mamuty srstnaté pred desiatkami tisíc rokov ovládali Severnú Ameriku, Sibír a Beringiu - pevninový most, ktorý kedysi spájal Áziu so Severnou Amerikou.
Roztápajúce sa ľadovce, klimatické zmeny a lovci ale postupne zapríčinili, že mamuty na pevnine pred 10-tisíc rokmi vymreli.
Menšie populácie mamutov ešte približne šesťtisíc rokov prežívali na rôznych ostrovoch v Arktickom mori. Najnovší výskum skúmal DNA mamuta, ktorý žil pred 4300 rokmi a patril do približne tristo člennej skupiny na ostrove Wrangel. Vedci jeho gény porovnávali s génmi pevninového mamuta, ktorý žil pred 45-tisíc rokmi.
Všimli si, že v genóme jedinca z Wrangelovho ostrova chýbali viaceré časti a jeho DNA zároveň obsahovalo množstvo takzvaných stop kodónov, ktoré v bunke obmedzujú alebo zastavujú prejavy génov.
Mamuty na ostrove tak podľa tlačovej správy PLOS prišli o čuchové receptory a močové proteíny.
