BRATISLAVA. Syndróm dráždivého čreva je jednou z veľmi nepríjemných chorôb 21. storočia. V rozvinutých krajinách sa vyskytuje približne v desiatich až pätnástich percentách populácie.
Lekári ani vedci stále neodhalili presnú príčinu mnohých problémov skrývajúcich sa pod týmto odborným termínom a zasahujúcich rovnako fyziológiu, ako aj psychiku.
Chorí sa však musia vyrovnať s pocitom neustálej nepohody vo vlastných útrobách, bojujú s hnačkami či so zápchami, s plynatosťou, nechutenstvom, únavou alebo s bolesťami brucha či chrbta prakticky bez toho, aby im mohli lekári poskytnúť efektívnu liečbu.
Popritom mnohí takto postihnutí ľudia bojujú ešte aj s úzkosťou, prípadne s depresiami. Oslabená psychika sprevádza neurčitý stav, keď sa človek dlhodobo nachádza takpovediac na tenkej hranici medzi zdravím a chorobou a často sa zaoberá myšlienkou, či vôbec sa niekedy jeho problém skončí.
Originálna metóda
Viac svetla do mechanizmu vzniku a fungovania tohto syndrómu teraz vniesla štúdia v odbornom časopise Science Translational Medicine.
Výskumníci z McMasterovej univerzity v kanadskom Ontariu a ich kolegovia totiž prvý raz v histórii výskumu tejto choroby použili netradičnú metódu, ktorá demonštrovala spojenie medzi črevnými baktériami a IBS (skratka z anglického názvu Irritable Bowel Syndrome).
Účastníkmi štúdie boli myši, ktoré sa vďaka genetickej úprave narodili bez črevnej mikroflóry. Vedci do nich zaviedli fekálie od ľudí, ktorí trpeli chorobou IBS, a niektorí aj úzkosťou.
Výsledkom bolo, že myši začali mať tie isté príznaky vrátane úzkostných porúch správania.