Ľudské baktérie zmenili správanie myší

Laboratórny prenos mikroorganizmov z ľudí so syndrómom dráždivého čreva do myší spôsobil, že hlodavce začali mať rovnaké problémy.

Hlodavce v laboratóriu. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ - FOTOLIA)

BRATISLAVA. Syndróm dráždivého čreva je jednou z veľmi nepríjemných chorôb 21. storočia. V rozvinutých krajinách sa vyskytuje približne v desiatich až pätnástich percentách populácie.

Lekári ani vedci stále neodhalili presnú príčinu mnohých problémov skrývajúcich sa pod týmto odborným termínom a zasahujúcich rovnako fyziológiu, ako aj psychiku.

Chorí sa však musia vyrovnať s pocitom neustálej nepohody vo vlastných útrobách, bojujú s hnačkami či so zápchami, s plynatosťou, nechutenstvom, únavou alebo s bolesťami brucha či chrbta prakticky bez toho, aby im mohli lekári poskytnúť efektívnu liečbu.

Článok pokračuje pod video reklamou

Popritom mnohí takto postihnutí ľudia bojujú ešte aj s úzkosťou, prípadne s depresiami. Oslabená psychika sprevádza neurčitý stav, keď sa človek dlhodobo nachádza takpovediac na tenkej hranici medzi zdravím a chorobou a často sa zaoberá myšlienkou, či vôbec sa niekedy jeho problém skončí.

Originálna metóda

Viac svetla do mechanizmu vzniku a fungovania tohto syndrómu teraz vniesla štúdia v odbornom časopise Science Translational Medicine.

Výskumníci z McMasterovej univerzity v kanadskom Ontariu a ich kolegovia totiž prvý raz v histórii výskumu tejto choroby použili netradičnú metódu, ktorá demonštrovala spojenie medzi črevnými baktériami a IBS (skratka z anglického názvu Irritable Bowel Syndrome).

Účastníkmi štúdie boli myši, ktoré sa vďaka genetickej úprave narodili bez črevnej mikroflóry. Vedci do nich zaviedli fekálie od ľudí, ktorí trpeli chorobou IBS, a niektorí aj úzkosťou.

Výsledkom bolo, že myši začali mať tie isté príznaky vrátane úzkostných porúch správania.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4UUR na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4UUR na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Mikroorganizmy


Článok je zaradený aj do ďalších tém Mikroskopický svet, Baktérie

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA PETRA TKAČENKA

Tri mýty o brexite

Briti už si hrozienka vyberať nebudú.

Píše Vladimír Bednár

Potrebujeme 14 strojov. Ale najmä kvalitnú diskusiu

Vôbec nejde o počet stíhačiek. Ale o to, či obranu riadia kompetentní ľudia.

Neprehliadnite tiež

Známky života môžu byť aj na Titane. Našli miesta, kde môžeme hľadať

Teploty sú hlboko pod bodom mrazu. Sú však miesta, kde by mohla byť tekutá voda.

PODCAST ZOOM

Zoom: Objav jediného neutrína môže spustiť revolúciu vo fyzike

Potrebujeme novú fyziku, ktorá lepšie vysvetlí vesmír.

PODCAST TECH_FM

Mladí už nechcú autá, netreba toľko ciest

Ako sa zmenia mestá a ako sa rozhodujú deti.