LONDÝN. Vedci objavili skamenené mikroorganizmy, ktoré podľa nich môžu patriť k vôbec najstarším formám života na planéte Zem.
Fosílie, ktoré našli v neraste starom približne štyri miliardy rokov, majú črty podobné oveľa neskôr vyvinutým mikróbom.
Uvádza to výskumná správa zverejnená v časopise Nature.
Vedci našli nepatrné čiastočky v červenom mineráli nazývanom hematit, čo je chemickým zložením oxid železitý.
Pochádza z kanadského geologického náleziska Nuvvuagittuq severovýchodne od mesta Québec. Jeho vek odhadli na 3,77 až 4,29 miliárd rokov, teda na geologické pomery krátko po vzniku našej planéty. Z tejto doby neexistujú žiadne presvedčivo doložené známky života.
"Cítite sa veľmi pokorne, keď máte v rukách najstaršie známe formy života a môžete sa na ne pozerať a analyzovať ich," povedal stanici BBC britský vedec Matthew Dodd, ktorý mikroskopické štruktúry skúmal na univerzite v Londýne.
Organizmy majú podľa neho rozmer zodpovedajúci desatine hrúbky ľudského vlasu. Podľa Dodda môže objav ľudstvu umožniť lepšie pochopiť počiatky života na Zemi.
Vedecká komunita býva zvyčajne k podobným objavom skeptická, lebo je veľmi ťažké dokázať, či sú fosílie skutočne pozostatky niekdajšieho života a nevznikli iným spôsobom.
Doteraz zrejme najstarším všeobecne uznávaným dôkazom o výskyte živých organizmov na Zemi sú skameneliny nájdené v západnej Austrálii v kameňoch starých takmer 3,5 miliardy rokov.
Loading
...
