SME
Piatok, 6. august, 2021 | Meniny má JozefínaKrížovkyKrížovky

Vedci ukázali plán, ako vrátiť miznúce ľadovce do Arktídy

Ubúdajúci ľadovec môžu zachrániť voda aj milióny púmp.

Keď sa ľad topí, vytvárajú sa na jeho povrchu malé jazierka. Keď sa ľad topí, vytvárajú sa na jeho povrchu malé jazierka. (Zdroj: NASA/GODDARD)

BRATISLAVA. Ľadová pokrývka pri Severnom póle rýchlo mizne. Teploty boli v oblasti Arktídy na konci minulého roka dokonca o dvadsať stupňov vyššie ako je dlhodobý historický priemer.

Ak sa dnešná rýchlosť úbytku ľadu udrží, prídeme nielen o ohrozené polárne medvede či arktickú tresku, ale aj o veľkú bielu plochu, ktorá dokáže odrážať slnečné žiarenie späť do vesmíru - a ochladzovať tak našu planétu.

Politici a vedecká komunita sa preto rozhodli prísť na spôsob, akým by mohli zasiahnuť a Arktíde pomôcť: Arktídu by chceli znovu zmraziť.

Skryť Vypnúť reklamu

Návrh výskumníci predstavili v magazíne Earth’s Future

Dvakrát viac ľadovej vrstvy

Podľa plánu by výkonné vodné pumpy striekali morskú vodu na povrch morského ľadovca, kde by voda zamrzla a vytvárala nové vrstvy ľadu.

Arktický morský ľad sa podľa satelitných meraní z januára rozkladá na ploche 13,38 milióna kilometrov štvorcových. Viac ako polovica pokrývky nie je dnes hrubšia ako 1,5 metra.

Vedci by svojou technológiou radi pridali ďalší meter ľadu. Bola by to výrazná zmena.

„Silnejší ľad by znamenal aj dlhšie trvajúci ľad,“ vysvetľuje pre denník Guardian Steven Desch. „Týmto by sme výrazne znížili ubúdanie arktického ľadu v letných mesiacoch.“

Ľadu je dnes v arktickej oblasti najmenej za posledných 38 rokov.

Bielenie a umelé oblaky

Navrhovaná metóda obnovy ľadu je mimoriadne zložitá a nákladná. Ak by sme chceli postrekovať len desať percent rozlohy Arktídy, potrebovali by sme približne desať miliónov vetrom poháňaných vodných púmp.

Skryť Vypnúť reklamu

Každá pumpa by mala veternú turbínu s lopatami s priemerom šesť metrov a s hmotnosťou štyritisíc kilogramov. Aby sa udržala nad vodou, musela by niesť plavák približne s rovnakou hmotnosťou.

Na výrobu jednej pumpy by sme podľa návrhu výskumníkov potrebovali približne desaťtisíc kilogramov železa.

Ak by sme chceli zmraziť celú Arktídu, len na výrobu púmp by sme potrebovali sto miliónov ton železa. Na porovnanie, USA ročne vyprodukuje 80 miliónov ton železa a svet asi 1,6 miliardy ton. Cena projektu by sa podľa odhadov vyšplhala na 500 miliárd amerických dolárov.

„Čo sa týka ambícií a rozsahu, je projekt trochu šialený. No všetky možnosti, ktoré máme na stole, sú trochu šialené,“ dodáva Desch pre web CNN. „Súčasný stav je však na bode nula. To je rovnako šialené.“

Skryť Vypnúť reklamu

Klimatické zmeny by chceli vedci zmierniť aj pomocou iných geoinžinierskych projektov. Niektoré tímy plánovali morský ľadovec vybieliť pomocou svetlých aerosólových častíc, ktoré by odrážali slnečné žiarenie.

Iný plán chcel nad Arktídou rozptýliť umelé mraky a zabrániť tak prieniku tepla k povrchu.

DOI: 10.1002/2016EF000410

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Slovenský chodec skončil na 50 km na 14. mieste.


Boris Vanya a 1 ďalší 4 h
Chodec Matej Tóth v pretekoch na 50 km na OH v Tokiu.

Sledujte olympijské hry minútu po minúte.


Sportnet a 1 ďalší 9 h