Simulovanej misii na Mars šéfovala Slovenka, pestovali špenát a testovali produkty

V simulovaných marťanských podmienkach sa testovali aj rôzne produkty na povzbudenie imunity a ich trvanlivosť.

Dekan Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Miloš Oravec a predsedkyňa Slovak Organization for Space Activities a veliteľka misie na Mars Michaela Musilová.(Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Výskum kolostra či beta granulátu, experiment pestovania špenátu, geologické štúdie povrchu simulovanej červenej planéty alebo 3D tlač tehál s použití simulovanej marťanskej pôdy.

To je len časť výskumných, technických a vzdelávacích projektov prinesených aj zo Slovenska, ktoré sa realizovali v rámci nedávnej simulovanej misie na Mars pod vedením slovenskej vedkyne Michaely Musilovej.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Ako bude vyzerať život na Marse

Testovali rôzne produkty

Trojmesačná misia sa uskutočnila v polovici januára tohto roka na Marťanskej púštnej výskumnej stanici (MDRS - Mars Desert Research Station) v americkom Utahu.

Za kapitánku päťčlennej posádky bola vybratá práve spomínaná Slovenka, ktorá šéfovala geológovi z Izraela, inžinierovi z Francúzska, vedkyni a umelkyni z Írska a astrobiológovi z Austrálie.

"Bola to celkom úspešná misia," zhodnotila Musilová na tlačovej besede v Bratislave.

V simulovaných marťanských podmienkach sa napr. testovali rôzne produkty na povzbudenie imunity a ich trvanlivosť.

"Nosila som ich do terénu a museli prežiť aj mínusové teploty," hovorí vedkyňa s tým, že po spätnom privezení na Slovensko sú tieto plodiny podrobované rôznym biochemických analýzam, aby sa zistilo, čo sa s nimi stalo počas misie.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Veliteľkou medzinárodnej marťanskej misie v USA je Slovenka

Pestovanie špenátu

S plodinami súvisel podľa Musilovej aj ďalší experiment, a to pestovanie špenátu v "marťanských" podmienkach, pod lampou a na špeciálnych poličkách, vedci zaznamenali jeho rýchlejší rast.

Časť špenátu aj po misii zostala na simulovanom "Marse", kde sa o neho v simulovanej marťanskej pôde starajú ďalšie posádky misií. Tretím projektom z tejto oblasti bola štúdia pestovania rôznych plodín v skleníku v spolupráci s Mendelovou a Masarykovou univerzitou v Brne.

Nie všetky projekty ale súviseli s jedlom a plodinami. V rámci geologických štúdií sa napr. odoberali vzorky a kamene z povrchu simulovanej planéty, ktoré sú momentálne na analýze v inštitúte v Izraeli.

V rámci 3D tlače tehál aj s použitím simulovanej marťanskej pôdy bolo úlohou vymyslieť multifunkčné tehly tak, aby sa z nich dalo aj stavať, aby chránili pred budúcim žiarením na Marse, aby mali izolačnú vrstvu a aby sa mala tiež kde skladovať voda.

"Marsonauti" si však podľa Musilovej prešli aj rôznymi psychologickými štúdiami, kde sa stretli s množstvom problémov, či už simulovanými, alebo nepredvídanými. Vedci si museli napr. poradiť s pokazeným potrubím, toaletou či kúrením.

Neskôr prišla snehová búrka, ktorá zakryla solárne panely, takže posádka mala obmedzený prístup k elektrine. Veterná smršť zasa poškodila okrem iného časť skleníka a prívod vody, takže členovia posádky mali k dispozícii len tretinové množstvo vody.

Studená púšť v Utahu

Stanicu MDRS postavila nezisková spoločnosť Mars Society v roku 2001 vo vysokých nadmorských výškach studenej púšte amerického Utahu.

Pokiaľ ide o prírodné podmienky, geologické útvary či extrémne organizmy, je to údajne jedno z najpodobnejších miest Marsu na Zemi. Stanica je vybudovaná ako príprava na náročnosť a prekážky, ktoré môžu čakať ľudí na živote na červenej planéte.

Stanica sa skladá zo štyroch budov. Je to dvojposchodová ubytovňa v tvare valca, kde sa na prízemí nachádzajú biochemické laboratóriá a vzduchové komory, cez ktoré treba prejsť v astronautickom skafandri von.

Skleník slúži na pestovanie bylín a zeleniny ako ďalšieho zdroja jedla, keďže väčšina potravín je vo forme prášku alebo granúl, novinkou sú konzervy. Okrem toho sa tam nachádza vedecký dom a výskum a observatórium. Každoročne sa na stanici uskutočňuje množstvo misií.

Kozmické inkubátory na Slovensku

Možnosti vzdelávania pre kozmický výskum a priemysel by sa však mali v budúcnosti rozvíjať aj na Slovensku.

Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA - Slovak Organisation for Space Activities) chce zriadiť niekoľko kozmických inkubátorov, teda študentských laboratórií.

Prvé dva vznikajú v spolupráci s Fakultou elektrotechniky a informatiky (FEI) Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave, kde od nového roka SOSA priamo pôsobí, a Leteckou fakultou Technickej univerzity v Košiciach (LF TUKE).

Cieľom je vzdelávanie vo vedecko-technických odboroch či odovzdávanie praktických skúseností z vývoja a testovania 1. slovenskej družice skCUBE, ale aj zapojenie študentov do ďalších kozmických projektov, ako vedenie riadiaceho strediska pre skCUBE na FEI STU, práca na suborbitálnom raketovom nosiči Ardea, rozvíjanie spolupráce so zahraničnými univerzitami - ETH vo Švajčiarku či Technion v Izraeli.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Používate make-up? Potom spozornite
  2. Naše Finančné Družstvo - projekt s vlastným riešením dôchodkov
  3. BonoPay - platobné služby a vernostný program v jednom
  4. Meškanie výstavby diaľnic brzdí ekonomiku aj stavebný sektor
  5. Legendárna Transsibírska magistrála
  6. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  7. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  8. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  9. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  10. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  1. Mečiarovské spôsoby nového bratislavského župana?
  2. Študenti Stavebnej fakulty STU na exkurzii v Brne
  3. Top 10 inzerovaných áut za posledné 3 roky
  4. Henkel taught 5000 students in Slovakia about sustainability
  5. BonoPay - platobné služby a vernostný program v jednom
  6. Naše Finančné Družstvo - projekt s vlastným riešením dôchodkov
  7. Meškanie výstavby diaľnic brzdí ekonomiku aj stavebný sektor
  8. Používate make-up? Potom spozornite
  9. Legendárna Transsibírska magistrála
  10. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  1. Legendárna Transsibírska magistrála 28 369
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 5 180
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 3 141
  4. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov 2 023
  5. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 1 019
  6. Top First moment dovolenky na leto 2018 984
  7. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 978
  8. Používate make-up? Potom spozornite 969
  9. Naše Finančné Družstvo - projekt s vlastným riešením dôchodkov 965
  10. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 899

Téma: Astronómia


Článok je zaradený aj do ďalších tém Mars, Vesmír

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Róbert Bezák: Za pápežmi som bol trikrát, chodil som aj za kardinálmi

Diskusia SME NAŽIVO s Róbertom Bezákom a Marie Vrabcovou.

PLUS

Fico dal opäť prednosť sebe, a kto je užitočný idiot politiky

Robert Fico si už musí poslušnosť vynucovať krajnými prostriedkami

KOMENTÁRE

Rok 1998: Maďarka prah môjho domu neprekročí

Čože?! Ty nebudeš voliť Mečiara?

Neprehliadnite tiež

Vedci videli zvláštne sexuálne správanie samice makaka a jeleňa

Pre samičku je pokojný jeleň lepší na trénovanie párenia ako agresívny makak.

Ľudia nie sú o nič viac mierumilovnejší než v minulosti, hovoria štúdie

Podľa štatistík je šanca stať sa obeťou násilia najnižšia v histórii. Nie všetci súhlasia.

OBJEKTÍV

Švajčiari otvorili najstrmšiu pozemnú lanovku na svete

Pozemná lanovka prejde prevýšenie 744 metrov.

Rozlúštili metánový paradox oceánov

Produkciu silného skleníkového plynu zvyšujú rozšírené baktérie žijúce pri hladine.