BRATISLAVA. Zo sondy na obežnej dráhe sa pomaly začnú odvíjať tri pevné káble. Na ich konci visí niečo ako žltá škatuľa.
V skutočnosti je to lander, ktorý má pristáť na neznámom ľadovom svete. Pár metrov nad starostlivo vybraným miestom pristátia sa zo stroja vysunú robotické nohy a pristávací modul s miernymi otrasmi dosadne na ľadový povrch.
V kontrolnej miestnosti Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) na Zemi sa ozve burácanie.
Takto môže už o niekoľko rokov vyzerať pristátie prvej povrchovej misie na Jupiterovom mesiaci Europa a jej hlavnou úlohou bude hľadať mimozemský život. Misia by mala odštartovať už v roku 2031, jej koncept predstavila NASA minulý týždeň v rozsiahlej správe.
Oceánska kolíska života
Mesiac Europa
- Najmenší zo štyroch veľkých mesiacov Jupitera – takzvaných Galileových mesiacov.
- Okolo Jupiteru obehne každých 86 hodín a rovnako dlho mu trvá aj otočenie okolo vlastnej osi.
- Má priemer 3138 kilometrov. Mesiac Zeme má priemer 3476 kilometrov.
- Povrch mesiaca je najhladší zo všetkých známych pevných objektov v Slnečnej sústave. Aj preto sa vedci domnievajú, že sa pod ním skrýva oceán, ktorý môže obsahovať mimozemský život.
- Prvé zábery mesiaca Europa priniesli prelety sond Pionieer 10 a 11 v rokoch 1973 a 1974. O päť rokov neskôr získali sondy Voyager ešte detailnejšie snímky, ktoré priniesli prvé špekulácie o podpovrchovom oceáne. Najlepšie informácie o mesiaci zaslala sonda Galileo, ktorá obiehala Jupiter od roku 1995 do 2003.
Dnes existujú náznaky, že pod ľadovým povrchom Europy sa pravdepodobne ukrýva rozsiahly oceán so slanou vodou.
Napriek tomu, že Europa je len o niečo menšia ako náš Mesiac, obsahovať môže dvakrát také množstvo vody ako naša planéta.
Prítomnosť vody v akomkoľvek skupenstve však nie je na vesmírnych telesách ojedinelá.
Voda v oceáne Europy je však výnimočná - môže sa v nej nachádzať mimozemský život.
„Osobne si myslím, že ide najmä o vyriešenie otázky, či stačí mať k dispozícii vodu, množstvo rôznorodých chemických zlúčenín, prísun energie a more času, aby vznikol život. Všetky tieto podmienky Europa spĺňa,“ vysvetľuje vesmírny konštruktér Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, prečo je dôležité posielať misie práve na mesiac Europa.
„Pod jej hrubým ľadovým príkrovom sa s vysokou pravdepodobnosťou ukrýva obrovský oceán tekutej vody, pod ním geologické podložie hádam dosť podobné pozemskému, prísun energie dodáva blízky Jupiter prostredníctvom gravitačných slapových síl a Europa je zrejme rovnako stará ako celá naša Slnečná sústava,“ dodáva.
Najmenší z Jupiterových veľkých mesiacov je jedným z mála miest vo vesmíre, kde sa podpovrchový oceán dotýka aj skalnatého morského dna.
