Keďže takmer každý deň pracujeme v inej časti ostrova, významnú časť pracovného dňa nám zaberá presun. Pohodlný by bol let vrtuľníkom, žiaľ, vrtuľníky sú len na niekoľkých polárnych staniciach, nadobúdacia cena je vysoká a bývajú náročné na údržbu a kvalifikovaný personál. Preto je letová hodina veľmi drahá a ich prevádzka je závislá od počasia.
Na niektoré miesta na ostrove sa dá dostať na gumených motorových člnoch. Na stanici J. G. Mendela máme dva. Príležitostne ich používame, no vyžadujú človeka s oprávnením na vedenie malého plavidla, špeciálne oblečenie a priaznivé plavebné podmienky, najmä voľné pobrežie, nezapchané ľadovými kryhami.
Martin Bačkor v Patagónii. (zdroj: Martin Bačkor)Keď to teda nejde po vzduchu a po vode, zostáva transport po zemi. Štvorkolky zanechávajú stopy na povrchu ostrova, ktoré v tomto prostredí pretrvávajú aj celé roky. Preto ich využívame čo najmenej, najmä na prepravu materiálu do vysunutých vzdialených pracovísk, kde ľudia zostávajú z dôvodu relatívnej vzdialenosti aj niekoľko dní.
Najbezpečnejším a najčastejšie využívaným spôsobom presunu je preto chôdza. Chodiť sa totiž dá bez ohľadu na počasie. Keď je slnečný deň a nízka rýchlosť vetra, niekedy prejdeme za deň aj viac ako dvadsať kilometrov.
V chlade a pri rýchlosti vetra nad desať metrov za sekundu je to podstatne horšie a drobné častice pôdy sa ostro zarezávajú do tváre. Tvár je jediná časť tela, ktorá je vystavená priamemu styku s poveternostnými vplyvmi prostredia, najmä nestálej teplote a ultrafialovému žiareniu. Napriek použitiu opaľovacích krémov s vysokým ochranným faktorom máme všetci opálené tváre.
Veľmi praktickou ochranou pred UV žiarením je preto zapustenie brady.
Niečo o Ostrove Jamesa Rossa
Ostrov Jamesa Rossa vznikol kombináciou sopečnej činnosti a pôsobenia ľadu asi pred desiatimi miliónmi rokov. V tom čase sa podľa názoru geológov dno morskej panvy, ktorej sedimenty tvoria dnešný ostrov, dostalo nad morskú hladinu a dochádzalo k prvým prejavom vulkanickej činnosti.
Pod ľadovcovú čiapku ostrova sa začala valiť láva, ktorá spôsobila topenie ľadu a vznikli viaceré jazerá. Zdvíhaním sa ostrova, kolísaním morskej hladiny a zmenami rozsahu zaľadnenia dostal ostrov výnimočný vzhľad, vzdialenejšie pripomínajúci Island.
Väčšina ostrova je celoročne zaľadnená, počas letnej sezóny sa tu ľad a sneh rozpúšťajú najmä v severnej časti a pri morskom pobreží. Severná časť ostrova, polostrov Ulu je najväčším odľadneným územím Antarktického polostrova. Počas odlivu, ktorý je tu nepravidelný, je zážitkom prechádzať zo stanice na experimentálne plochy po morskom pobreží.
