BRATISLAVA. Na prvý pohľad pripomínajú kruhy. Tiahnu sa vyklčovaným povrchom amazonského pralesa na západe Brazílie a kopírujú svoje okolie.
Stovky takýchto dávnych štruktúr teraz vedci opísali v štúdii pre prestížny odborný magazín PNAS. Takzvané geoglyfy - rozsiahle motívy vytvorené na zemskom povrchu - majú pokrývať oblasť o rozlohe tisícok štvorcových kilometrov a sú dôkazom, že amazonský prales nebol ani v minulosti ľudskou činnosťou nepoznačeným regiónom - ako sa odborníci donedávna domnievali.
„Fakt, že tieto miesta ležali stáročia pod vegetáciou pralesa, spochybňuje našu predstavu, že amazonské pralesy sú nedotknutými ekosystémami," vysvetľuje v tlačovej správe Exeterskej univerzity Jennifer Waitlingová, prvá autorka výskumu.
„Ihneď sme preto chceli vedieť, či v čase vybudovania geoglyfov bolo ich okolie už zalesnené a do akej miery museli ľudia zasiahnuť do prostredia, aby tieto štruktúry vybudovali."
Vedci na základe vzoriek z vnútornej a z vonkajšej strany štruktúr zrekonštruovali minulosť v okolí obrazcov. Vďaka mikrofosíliam z pôdy sa im podarilo nazrieť až 6-tisíc rokov do minulosti a zistili, že ľudia v regióne lesy významne menili dávno pred príchodom Európanov. No na rozdiel od klčovania či vypaľovania rozsiahlych oblastí na istých miestach koncentrovali konkrétne druhy rastlín a stromov.
Dnešná naoko prirodzená biodiverzita v niektorých regiónoch pralesa tak môže byť podľa vedcov čiastočným pozostatkom takéhoto zásahu.
„To však teraz nemôže byť citované ako ospravedlnenie deštruktívnych, neudržateľných dnešných praktík," zdôrazňuje Waitlingová.
Výskumníci sa však na základe nedostatku artefaktov domnievajú, že štruktúry nie sú pozostatkom po dávnych obydliach ani neslúžili na obranu obyvateľov pralesa. Skôr mohli slúžiť na rituálne účely, i keď ich funkcia stále zostáva záhadou.
