Liečba srdcového svalu kmeňovými bunkami. FOTO - ARCHÍV
o svalu (myokardu) sú všeobecne známe.
Nie také nápadné, ale nemenej nebezpečné sú dôsledky kongestívneho srdcového zlyhania (CHF), ktoré takisto znižuje schopnosť srdca prečerpávať krv. Výsledkom je pozvoľné slabnutie chorého človeka, až po jeho úplné vyčerpanie. Celkovo postihuje CHF asi jedno percento populácie, u starších ľudí je to až desať percent, asi polovica prípadov je dôsledkom srdcových infarktov. Iba v USA trpí na CHF asi 5 miliónov pacientov a toto ochorenie zostáva poslednou veľkou oblasťou srdcovej medicíny bez adekvátnej a pohotovo použiteľnej účinnej liečby. Šanca prežiť päť rokov s CHF je aj pri tej najstarostlivejšej lekárskej opatere iba asi 50-percentná.
Doteraz jediným účinným postupom, ako čeliť CHF, je transplantácia nového srdca, kde sa zaznamenali veľké úspechy. No sŕdc od vhodných darcov býva k dispozícii veľmi málo. Vlastnou príčinou CHF je strata srdcových buniek, narúšajúca činnosť srdcových komôr. Preto boli aplikácie na liečbu CHF vždy v ohnisku pozornosti aj tých vedcov, ktorí sa zaoberajú výskumom kmeňových buniek (nešpecializované bunky, schopné diferencovať sa na špecializované bunky jednotlivých orgánov). Dosiahli sa isté úspechy pri liečbe myší s umelo vyvolanými srdcovými ochoreniami, pričom vedci použili dospelé kmeňové bunky. Išlo o už plne diferencované svalové bunky.
Použitie embryonálnych kmeňových buniek v už poškodenom srdci sa neskúmalo. Túto medzeru teraz zaplnil tím medicínskych bádateľov z Beth Israel Deaconess Medical Center pri Harvard University v Cambridge (Massachusetts, USA) na čele s Dr. Yong Fu Xiaom, ktorí sa rozhodli zistiť, či v poškodenom srdcovom svale potkanov prežijú implantované kmeňové bunky zo skorých embryí a či sa ich prítomnosťou zlepší narušená srdcová činnosť postihnutých zvierat.
Embryonálne kmeňové bunky sú pluripotentné, čo značí, že sa dokážu diferencovať na mnoho typov buniek. Xia a jeho kolegovia u dvoch potkanov umelo vyvolali infarkty myokardu, jednu skupinu liečili transplantáciou kultúry embryonálnych kmeňových buniek do srdcového svalu, druhá skupina bola kontrolná. Kmeňové bunky boli označené zeleno svetielkujúcou bielkovinou, aby boli pri snímkovaní jasne rozpoznateľné. Liečené potkany dostali tri injekcie kmeňových buniek do 30 minút po vyvolaní infarktu. Jednu presne na miesto infarktu, dve do priľahlých oblastí.
Šesť týždňov po zákroku boli liečené potkany v oveľa lepšom stave a funkcia ich ľavej srdcovej komory (pumpujúcej krv) sa značne zlepšila. Transplantované kmeňové bunky sa v ich srdciach úspešne rozmnožili a nadobudli tyčinkovitý tvar so zreteľným pruhovaním, typický pre bunky srdcového svalu.
Tento výsledok je veľmi sľubný aj pre liečbu ľudských pacientov, najmä s ohľadom na fakt, že embryonálne kmeňové bunky majú na povrchu menej antigénov ako iné kmeňové bunky, takže nevyvolávajú takú intenzívnu imunitnú reakciu.
To má veľký význam pre pacientov s CHF – mnohí sú totiž takí zoslabnutí, že u nich nemožno použiť lieky dočasne potláčajúce imunitu. (5D)
