BRATISLAVA. Môžu jesť čokoľvek, no zmeny, ktoré sa stali ešte počas vývoja v maternici, už nezmenia. Vedcom sa prvýkrát podarilo ukázať, že zlá strava počas gravidity môže potomkom spôsobiť doživotné zmeny v genetickej informácii.
Strava s nízkym obsahom proteínov ovplyvnila u mláďat myší gény dôležité pre zdravý rast. Výsledky uverejnili vo vedeckom časopise Cell Reports.
„Naša práca naznačuje, že v tehotenstve môže mať strava skutočný vplyv na gény potomkov a hneď ako sa tieto gény nastavia, je to už na celý život,“ vysvetľuje v tlačovej správe autorka štúdie Amanda Fisherová. „Dobrá správa je, že sa tomu dá zabrániť normálnou stravou.“
Pomohli svetlušky
Výskum sa zameriaval na gén Cdkn1c, ktorý patrí do skupiny takzvaných imprintovaných génov. Kópie týchto génov sa zvyčajne dedia od oboch rodičov, obvykle sa však aktivuje len jedna z kópií, druhá je v organizme potomka utlmená. V prípade génu Cdkn1c býva spravidla aktívna len kópia génu od matky.
Tím vedcov z Imperial College London našiel spôsob, ako sledovať, kde a kedy a sa počas vývinu embrya myší zapínajú a vypínajú gény. Na sledovaný gén Cdkn1c pripojili enzýmy, ktoré pomáhajú svetluškám a baktériám vytvárať svetlo. Keď sa gén zapol, enzým začal svetielkovať a rozsvietil embryo.
Myšiam následne podali diétu s nízkym obsahom proteínov a vďaka svetlu videli, že myším embryám sa aktivovala otcovská kópia génu, ktorá je inak utlmená.
„Jasne to ukazuje na súvislosť medzi nepriaznivými účinkami v ranom živote a výsledkami v neskoršom živote,“ vysvetľuje hlavný autor štúdie Mathew Van de Pette. Je to prvýkrát, čo sa podarilo takýto efekt na gény sledovať počas vývoja v maternici.
Tučné a unavené
Ako vplýva diéta myšacej matky na jej potomstvo, sa rozhodli sledovať aj vedci z Baylor College of Medicine v Texase. Štúdiu uverejnili v žurnále PLoS ONE.
„Chceli sme modelovať účinky chronickej deprivácie živín, ako napríklad v populáciách s dlhoročnými zlými zdrojmi potravy,“ píše v tlačovej správe autorka štúdie Ignatia Van den Veyver.
Myšiam preto podávali stravu s nízkym obsahom proteínov pred graviditou, počas nej a počas dojčenia.
Samčie mláďatá týchto myší mali v dospelosti zvýšené hodnoty telesného tuku, nižší energetický výdaj a úzkostlivé správanie, napriek tomu, že sami sa stravovali bežnou stravou.
Vedci sa chcú ďalej zamerať na to, či strava v gravidite vplýva rovnako aj na samičky a či sa zistenia na myšiach dajú aplikovať aj u ľudí.
DOI: 10.1016/j.celrep.2017.01.010
DOI: 10.1371/journal.pone.0170127
