BRATISLAVA. Búšenie srdca, chvíľková nevoľnosť, alebo sťažené dýchanie.
Snáď každý človek si už niektoré z týchto nepríjemností zažil. Vyzerajú banálne a neprikladáme im priveľkú váhu, obzvlášť ak po chvíli prejdú, alebo sa neopakujú príliš často.
Môže sa však jednať o príznak srdcovej arytmie, ktorá môže mať fatálne následky. Nepravidelnou funkciou srdca trpí približne desať percent ľudí na Slovensku.
Najbežnejšia forma arytmie srdca sa nazýva atriálna fibrilácia. Dochádza k nej, keď sa následkom elektrických impulzov dostanú predsiene srdca z prirodzeného, zosynchronizovaného rytmu. Vznikajú v nich krátke a chaotické impulzy a striedanie rýchlych a pomalých fáz. Odhaduje sa, že fibrilácia predsiení je zodpovedná za jednu zo štyroch mŕtvic.
Liečba zabíjaním buniek
Dnes existuje niekoľko mnoho spôsobov, ako arytmiu, získanú aj vrodenú, liečiť. Spôsob liečby závisí hlavne od závažnosti ochorenia. Cieľ je však rovnaký – navrátiť a udržať pravidelný rytmus úderov srdca. Od liekov, cez defibrilátory, ktoré elektrickým výbojom srdce „reštartujú“, až po chirurgické implantovanie kardiostimulátoru.
Jeden zo špecifických spôsobov liečby sa nazýva ablácia. Lekár nájde u pacienta problémový zhluk srdcových buniek, ktoré arytmiu spôsobujú a pomocou určitej dávky prúdu ich zničí. Pri neustálej snahe zlepšovať tieto klinické metódy narazili vedci z Inštitútu Maxa Plancka a z nemeckého Centra pre výskum srdca a obehovej sústavy na prekvapivé zistenie – fibriláciu predsiení môže vyvolávať aj zdravé a vysoko aktívne srdečné tkanivo.
Nové zistenia
V roku 1946 ukázal vedec Norbert Wiener s lekárom Arturom Rosenbleuthom, ako môžu oblasti srdca so zníženou aktivitou vyvolať fibriláciu a ich teória sa až dodnes pokladala za základ pri jej liečbe.
Nedávno uvedená metóda ukázala, ako sa dá arytmia zastaviť abláciou aktívneho a zdravého srdcového tkaniva. „Tieto výsledky sú prekvapujúce, lebo podľa starej teórie by zabitie týchto buniek malo viesť k vyvolaniu fibrilácie a nie jej zastaveniu,“ povedal o štúdií jej spoluautor Alexei Krehkov.
„Vo výskume uvádzajú, že pseudobariéra zo „zdravých buniek“ okolo tých „menej zdravých“ je viac excitabilná a rýchlejšie vedie elektrický signál, čo má potenciál vyvolať arytmiu. Vysvetlenie je logické a navrhovaná operácia by mohla byť efektívna. Ide však len o matematický model a zistenia je potrebné overiť v in vivo experimentoch,“ vyjadrila sa pre SME farmakologička Adriana Adameová.
