ANTARKTICKÝ ZÁPISNÍK

Konečne na Antarktíde: prvé objavy aj kŕče, keď nemáte minerály

Slovenský vedec Martin Bačkor už dorazil do Antarktídy. Opisuje, ako sa žije na polárnej stanici.

Medzinárodná expedícia v Antarktíde. (Zdroj: Martin Bačkor)

„Vamos, amigos,“ ideme priatelia.

V leteckej jedálni cítiť vzrušenie a aj my, čo nevieme po španielsky, rozumieme, že sa niečo deje. Sme už viac ako tri týždne uväznení na vojenskej leteckej základni v Río Gallegos, v pomerne nevýznamnom meste v južnej Patagónii. Slovo nevýznamný je len spoločensky akceptovateľnou formou slova „zapadákov“.

Dôvodom zdržania boli technické problémy s dopravou materiálu z Českej republiky do Patagónie a mrazeného mäsa, približne sto kilogramov, ktoré, mimochodom, nemáme na polárnej stanici dodnes - takže varíme zdravo a staničnú „špajzu“ máme plnú vegetariánskych biopotravín.

A tiež extrémy lokálneho počasia, ktoré sme nedokázali ovplyvniť, napríklad nad Weddellovým morom sa viac ako desať dní nachádzala veľmi málo pohyblivá tlaková níž s priemerom viac ako tisíc kilometrov.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Fyziológ rastlín: Na Antarktídu musíme prísť s čistými podrážkami

Letíme do Antarktídy

V piatok 20. januára 2017 približne o tretej hodine ráno miestneho času odlietame na argentínsku polárnu stanicu Marambio lietadlom Hercules C-130.

Spolupasažierov nám robia argentínski paleontológovia, ktorí už roky pracujú na ostrove Seymour, kde sa stanica Marambio nachádza.

Hoci im rozprávanie v angličtine veľmi nejde, niečo sa od nich predsa dozvedáme. Ostrov Seymour je rajom pre štúdium paleontológie a skameneliny sú tu strašne bežné. No na ich vývoz nemáme povolenie a nerád by som strávil tri roky v argentínskej väznici.

Náš let mal medzipristátie v meste Ushuaia, ktoré sa niekedy príznačne nazýva aj „koniec sveta“, pretože južnejšie je už len antarktický kontinent. Približne po desiatich minútach pristátia na stanici Marambio odlietame z ostrova Seymour vrtuľníkom Mi-171 Hip na vedľajší ostrov Jamesa Rossa na českú polárnu stanicu.

Na stanici J. G. Mendela nás čakajú ďalší štyria členovia expedície, ktorí sem priplávali na palube čilskeho ľadoborca o niekoľko dní skôr. Páni sprevádzkovali stanicu a zakúrili, prichádzame do tepla...

Pred stanicou sú tabuľky s odhadom vzdušnej vzdialenosti od svetových miest. Zo slovenských destinácií tu majú výsostné postavenie Košice a Nové Zámky. Dozvedám sa napríklad, že Košice sú od polárnej stanice J. G. Mendela vzdialené vzdušnou čiarou viac ako 14-tisíc kilometrov.

Prvé objavy

Naša polárna stanica leží v nádhernom prostredí, niekoľko desiatok metrov od mora. Približne raz do týždňa sa venujeme popri inej práci vo dvojiciach aj službe na stanici, najmä príprave raňajok, obeda a večere, obsluhe vysielačiek a satelitných telefónov.

Pred raňajkami si preberáme chlieb, čo je tu bez preháňania „Boží dar“ a výsadu piecť ho pre nás všetkých má staničný lekár. Našťastie, má voľný čas a zatiaľ s nami nemal veľa práce.

Darí sa nám pomerne dobre, možno až na pár otlakov na nohách, čo znepríjemňujú chodenie. A práca na Antarktíde je aj o dlhom chodení, veľakrát pri hroznej pocitovej teplote a vetre. Ale je tu leto, takže čo...

Už teraz sme objavili nové druhy rastlín pre tento ostrov, niektoré dokonca možno pre celý kontinent a zbierame vzorky lišajníkov na ďalšie analýzy. Najmä nás zaujímajú biologické a ekologické účinky sekundárnych metabolitov lišajníkov, ktoré produkujú.

Je ťažké si uvedomiť, že na vzorkách z tohto kontinentu budeme môcť pracovať niekoľko rokov. A to nielen ja, ale aj mnohí moji vedeckí kolegovia a študenti.

Mojim partnerom na „poskytovanie jedálenských služieb“ sa na stanici stal turecký profesor botaniky Gökhan Halici, s ktorým sa snažíme pripraviť nejaké stráviteľné jedlo pre ostatných členov expedície.

Zatiaľ nám to celkom šlo: je to výborný chlapík a dá sa s ním hovoriť o všetkom, možno s výnimkou komentovania chuti bravčových klobások a prerastanej slaniny, čo je tu práve teraz pre nás aj tak nedosiahnuteľným snom.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Antarktický zápisník: Ako som sa stal prírodovedcom na Antarktíde

Ako prežiť

Voda, ktorú pijeme, varíme z nej a sprchujeme sa v nej, je z potoka, ktorý vzniká pri topení sa ľadu. Čistená je najmä na základe gravitácie častíc, ktoré sa v nej nachádzajú. Keďže pôvodne pochádza zo snehu a ľadu, je bez minerálov, takmer destilovaná.

Preto musíme prijímať minerálne doplnky potravín - máme to už odskúšané, stačí bez nich niekoľko málo dní a ľudia začínajú pociťovať svalové kŕče a iné symptómy. Podobne je to s vitamínmi.

Elektrická energia sa tu vyrába zo slnka, vetra a v najhoršom prípade z nafty. Čím viac vetra, tým máme na stanici teplejšie. Lenže čím viac vetra, tým je nám horšie vonku... Našťastie, solárne panely už fungujú.

V podstate sa nám tu býva lepšie než na viacerých vysokoškolských internátoch, ktoré som spoznal počas štúdia pred desiatkami rokov. Je tu kuchyňa so sporákom, umývačka riadu a práčka, dokonca dve toalety. A keď máme dostatok vody a energie, sprcha je samozrejmosťou. Ako zahraničný hosť na stanici mám dokonca privilégium bývať na izbe s jednou posteľou.

Aktuálne je naša polárna stanica J. G. Mendela v plnej prevádzke a intenzívne sa venujeme práci v teréne, najmä odberu vzoriek prírodnín a zberu údajov, ktoré zaznamenávali vedecké prístroje počas poslednej sezóny. Denne pracujeme v náročnom teréne pri nízkej pocitovej teplote, sedem dní do týždňa.

A čo tu vlastne skúmame? To nabudúce. Napíšem viac o bežnom živote v Antarktíde i práci, pre ktorú sme sem precestovali kus sveta.

Autor pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, je členom medzinárodnej česko-slovenskej expedície do Antarktídy s prírodovedným programom pod záštitou Masarykovej univerzity v Brne.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako na refinancovanie hypotéky
  2. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  3. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  4. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  5. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  6. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  7. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  8. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  9. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  10. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  1. Štýlové osvetlenie do obývačky: Rozhoduje i to, ako žijete
  2. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  3. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  4. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  5. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  6. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  7. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  8. Športová akadémia Mateja Tótha powered by O2 už na 24 školách
  9. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu
  10. Nová emisia dlhopisov spoločnosti HB Reavis s výnosom 3,25 % p.
  1. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime 6 230
  2. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj 5 367
  3. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 3 400
  4. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 3 159
  5. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove 2 102
  6. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 1 842
  7. Ako na refinancovanie hypotéky 1 070
  8. Splnený sen 1 045
  9. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu 976
  10. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra 961

Téma: Antarktický zápisník


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

V bašte Smeru deti chorľavejú a starším sa cnie za socializmom

Baníci cítia krivdu, keď niekto kritizuje umelé dotovanie Hornonitrianskych baní vládou. Na ťažkú prácu nedajú dopustiť.

PRIMÁR

K pandémiám chrípky môže dochádzať s príchodom leta

Simulácia správne predpovedala pandémiu vírusu prasacej chrípky.

Neprehliadnite tiež

Test: Moto G5S Plus nepotrebuje k úspechu výkonný hardvér

Aj pri známej značke vám stačia tri stovky na skvelý smartfón.

Chcete ovládať svoje sny? Veda radí overený spôsob

Techniky, ktoré vám pomôžu uvedomiť si, že snívate.

Alkohol môže uvolniť zábrany v cudzej reči, naznačuje štúdia

Výskumníci zdôrazňujú, že účastníci vypili malé množstvo alkoholu.

TECH_FM

Zem môže do sto rokov zasiahnuť erupcia, ktorá zničí technológie

Astronómovia sa pozreli, čo by nám mohlo spôsobiť Slnko.