SME
Sobota, 4. február, 2023 | Meniny má Veronika

Konečne na Antarktíde: prvé objavy aj kŕče, keď nemáte minerály

Slovenský vedec Martin Bačkor už dorazil do Antarktídy. Opisuje, ako sa žije na polárnej stanici.

Medzinárodná expedícia v Antarktíde. Medzinárodná expedícia v Antarktíde. (Zdroj: Martin Bačkor)

„Vamos, amigos,“ ideme priatelia.

V leteckej jedálni cítiť vzrušenie a aj my, čo nevieme po španielsky, rozumieme, že sa niečo deje. Sme už viac ako tri týždne uväznení na vojenskej leteckej základni v Río Gallegos, v pomerne nevýznamnom meste v južnej Patagónii. Slovo nevýznamný je len spoločensky akceptovateľnou formou slova „zapadákov“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dôvodom zdržania boli technické problémy s dopravou materiálu z Českej republiky do Patagónie a mrazeného mäsa, približne sto kilogramov, ktoré, mimochodom, nemáme na polárnej stanici dodnes - takže varíme zdravo a staničnú „špajzu“ máme plnú vegetariánskych biopotravín.

SkryťVypnúť reklamu

A tiež extrémy lokálneho počasia, ktoré sme nedokázali ovplyvniť, napríklad nad Weddellovým morom sa viac ako desať dní nachádzala veľmi málo pohyblivá tlaková níž s priemerom viac ako tisíc kilometrov.

Prečítajte si tiež: Fyziológ rastlín: Na Antarktídu musíme prísť s čistými podrážkami Čítajte 

Letíme do Antarktídy

V piatok 20. januára 2017 približne o tretej hodine ráno miestneho času odlietame na argentínsku polárnu stanicu Marambio lietadlom Hercules C-130.

Spolupasažierov nám robia argentínski paleontológovia, ktorí už roky pracujú na ostrove Seymour, kde sa stanica Marambio nachádza.

Hoci im rozprávanie v angličtine veľmi nejde, niečo sa od nich predsa dozvedáme. Ostrov Seymour je rajom pre štúdium paleontológie a skameneliny sú tu strašne bežné. No na ich vývoz nemáme povolenie a nerád by som strávil tri roky v argentínskej väznici.

SkryťVypnúť reklamu

Náš let mal medzipristátie v meste Ushuaia, ktoré sa niekedy príznačne nazýva aj „koniec sveta“, pretože južnejšie je už len antarktický kontinent. Približne po desiatich minútach pristátia na stanici Marambio odlietame z ostrova Seymour vrtuľníkom Mi-171 Hip na vedľajší ostrov Jamesa Rossa na českú polárnu stanicu.

Na stanici J. G. Mendela nás čakajú ďalší štyria členovia expedície, ktorí sem priplávali na palube čilskeho ľadoborca o niekoľko dní skôr. Páni sprevádzkovali stanicu a zakúrili, prichádzame do tepla...

Pred stanicou sú tabuľky s odhadom vzdušnej vzdialenosti od svetových miest. Zo slovenských destinácií tu majú výsostné postavenie Košice a Nové Zámky. Dozvedám sa napríklad, že Košice sú od polárnej stanice J. G. Mendela vzdialené vzdušnou čiarou viac ako 14-tisíc kilometrov.

SkryťVypnúť reklamu

Prvé objavy

Naša polárna stanica leží v nádhernom prostredí, niekoľko desiatok metrov od mora. Približne raz do týždňa sa venujeme popri inej práci vo dvojiciach aj službe na stanici, najmä príprave raňajok, obeda a večere, obsluhe vysielačiek a satelitných telefónov.

Pred raňajkami si preberáme chlieb, čo je tu bez preháňania „Boží dar“ a výsadu piecť ho pre nás všetkých má staničný lekár. Našťastie, má voľný čas a zatiaľ s nami nemal veľa práce.

Darí sa nám pomerne dobre, možno až na pár otlakov na nohách, čo znepríjemňujú chodenie. A práca na Antarktíde je aj o dlhom chodení, veľakrát pri hroznej pocitovej teplote a vetre. Ale je tu leto, takže čo...

Už teraz sme objavili nové druhy rastlín pre tento ostrov, niektoré dokonca možno pre celý kontinent a zbierame vzorky lišajníkov na ďalšie analýzy. Najmä nás zaujímajú biologické a ekologické účinky sekundárnych metabolitov lišajníkov, ktoré produkujú.

SkryťVypnúť reklamu

Je ťažké si uvedomiť, že na vzorkách z tohto kontinentu budeme môcť pracovať niekoľko rokov. A to nielen ja, ale aj mnohí moji vedeckí kolegovia a študenti.

Mojim partnerom na „poskytovanie jedálenských služieb“ sa na stanici stal turecký profesor botaniky Gökhan Halici, s ktorým sa snažíme pripraviť nejaké stráviteľné jedlo pre ostatných členov expedície.

Zatiaľ nám to celkom šlo: je to výborný chlapík a dá sa s ním hovoriť o všetkom, možno s výnimkou komentovania chuti bravčových klobások a prerastanej slaniny, čo je tu práve teraz pre nás aj tak nedosiahnuteľným snom.

Prečítajte si tiež: Antarktický zápisník: Ako som sa stal prírodovedcom na Antarktíde Čítajte 

Ako prežiť

Voda, ktorú pijeme, varíme z nej a sprchujeme sa v nej, je z potoka, ktorý vzniká pri topení sa ľadu. Čistená je najmä na základe gravitácie častíc, ktoré sa v nej nachádzajú. Keďže pôvodne pochádza zo snehu a ľadu, je bez minerálov, takmer destilovaná.

SkryťVypnúť reklamu

Preto musíme prijímať minerálne doplnky potravín - máme to už odskúšané, stačí bez nich niekoľko málo dní a ľudia začínajú pociťovať svalové kŕče a iné symptómy. Podobne je to s vitamínmi.

Elektrická energia sa tu vyrába zo slnka, vetra a v najhoršom prípade z nafty. Čím viac vetra, tým máme na stanici teplejšie. Lenže čím viac vetra, tým je nám horšie vonku... Našťastie, solárne panely už fungujú.

V podstate sa nám tu býva lepšie než na viacerých vysokoškolských internátoch, ktoré som spoznal počas štúdia pred desiatkami rokov. Je tu kuchyňa so sporákom, umývačka riadu a práčka, dokonca dve toalety. A keď máme dostatok vody a energie, sprcha je samozrejmosťou. Ako zahraničný hosť na stanici mám dokonca privilégium bývať na izbe s jednou posteľou.

SkryťVypnúť reklamu

Aktuálne je naša polárna stanica J. G. Mendela v plnej prevádzke a intenzívne sa venujeme práci v teréne, najmä odberu vzoriek prírodnín a zberu údajov, ktoré zaznamenávali vedecké prístroje počas poslednej sezóny. Denne pracujeme v náročnom teréne pri nízkej pocitovej teplote, sedem dní do týždňa.

A čo tu vlastne skúmame? To nabudúce. Napíšem viac o bežnom živote v Antarktíde i práci, pre ktorú sme sem precestovali kus sveta.

Autor pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, je členom medzinárodnej česko-slovenskej expedície do Antarktídy s prírodovedným programom pod záštitou Masarykovej univerzity v Brne.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Zakladatelia spoločnosti SurgLogs

Slovenský startup digitalizuje americké zdravotníctvo.


8 h

Špeciálne rozhovorové vydanie podcastu Zoom s Luciou Ciglar.


a 1 ďalší 11 h
Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší 16 h
Ilustračné foto.

V Čile sa už platí za extra člena.


3. feb
SkryťZatvoriť reklamu