SME

Stále nerozumieme, ako presne funguje vesmír, naznačuje nová štúdia

Rýchlosť rozpínania vesmíru sa neustále mení. Vo vesmíre zjavne funguje viac fyzikálnych zákonov, než sme si doteraz mysleli.

Kvazar - vysokoenergetické a žiarivé jadro galaxie.Kvazar - vysokoenergetické a žiarivé jadro galaxie. (Zdroj: ESA//Hubble)

BRATISLAVA. Nie je veľa čísel, ktoré by astronómovia sledovali s úzkosťou. Podstatná časť matematiky a fyziky opisujúca pohyb veľkých vesmírnych telies je od čias Einsteina pomerne dobre usadená. A potom príde reč na Hubblovu konštantu.

Číslo určuje rýchlosť rozpínania vesmíru a je preto jednou zo základných veličín, ktorou opisujeme vesmír, v ktorom žijeme. Na pomery fyzikálnych konštát je prekvapivo ohybné.

Nová sada meraní, ktoré používali vzdialené hviezdy na určovanie vzdialeností, napríklad nesedí s meraniami „ranného“ vesmíru. Merania naznačujú, že naše chápenie ranného vesmíru má trhliny.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tím vedcov zo spoločného projektu H0LiCOW vedený astronomičkou Sherry Suyu používa nové technológie na presnejšie meranie Hubblovej konštanty. ROzpínanie merajú pomocou vzdialených supernov a Cefeidov. Tým sa líši od meraní „ranného“ vesmíru, ktoré rýchlosť rozpínania merajú pomocou skúmania kozmického mikrovlného pozadia – zvyškov elektromagnetického žiarenia z čias veľkého tresku.

Hodnoty, ktoré nameral projekt H0LiCOW však nesedia do súčasného teoretického modelu vesmíru. „Rýchlosť rozpínania sa začína merať rôznymi novými spôsobmi, s takou veľkou presnosťou, že tieto rozdiely môžu poukazovať na nové fyzikálne zákony, ktoré presahujú naše súčasne vedomosti o vesmíre,“ vysvetľuje v publikácii Suyu.

Prečítajte si tiež: Einstein sa mohol mýliť, vesmír sa rozpína rýchlejšie Čítajte 

Štúdia skúmala masívne galaxie medzi Zemou a veľmi vzdialenými kvazarmi - extrémne žiarivými jadrami galaxií. Svetlo, ktoré vyžarujú sa s postupom času mení – ich blikanie záleží od cesty, ktorou svetlo putuje a priamo sa vzťahuje k Hubblovej konštante. Táto metóda je jedna z najjednoduchších a najpriamejších – opiera sa iba o geometriu a všeobecnú teóriu relativity.

SkryťVypnúť reklamu

„Prvých sedem miliárd rokov sa rozpínanie vesmíru v dôsledku brzdenia žiariacou a skrytou látkou spomaľovalo. Odvtedy sa kvôli skrytej energii zrýchľuje. Nezávislé určenia hodnoty Hubbleovej konštanty majú veľký význam. Neurčujú len súčasnú rýchlosť rozpínania, ale umožňujú spresniť okamih prechodu od spomaľovania k zrýchľovaniu, ktorý nastal v rozmedzí červených posunov,“ vysvetlil pre SME vedecký pracovník zo Stelárneho oddelenia Astronomického ústavu SAV Drahomír Chochol.

Hodnota konštanty, ktorú tím z H0LiCOW určil je 71.9 kilometrov na sekundu za megaparsek s pôsobivou presnosťou 3,8 percenta. Pre porovnanie, v roku 1999 stanovili astronómovia okolo Hubblovho teleskopu hodnotu 70 kilometrov na sekundu za megaparsek s presnosťou desať percent. Dovtedy sa hodnota pohybovala v rozpätí 49 až 90. Úplne pôvodný Hubblov odhad z roku 1929 bol 500.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu