Na čo sa môžu použiť genetické chiméry:
- skríning liečiv pred testovaním na ľuďoch,
- štúdium vzniku ľudských ochorení,
- pochopenie ranných fáz vývoja ľudského embrya,
- vysvetlenie rozdielov medzi orgánmi rôznych zvieracích druhov.
SAN DIEGO, BRATISLAVA. Mala telo i hlavu leva, z chrbta jej trčala aj hlava kozy a jej chvost patril hadovi.
Chiméra, bájna grécka bytosť, žila podľa mýtov v Lýkii na juhozápadnom pobreží malej Ázie. Slovo mohlo označovať akékoľvek fiktívne zviera zložené z nesúrodých častí alebo tvora, ktorý je nepravdepodobný a existuje len v predstavách.
Aj v biológii existujú chiméry – organizmy spájajúce bunky s rôznou genetickou výbavou. Vedci sa ich pokúšajú vytvoriť už dlhé roky, prevažne s rozpačitými výsledkami. Chcú pomôcť pri výskume ľudských ochorení, ale aj otvoriť cestu pre etické pestovanie náhradných orgánov.
Teraz sa vedcom prvý raz podarilo stvoriť embryo – chiméru – s bunkami od človeka aj prasaťa. Výskum uverejnili v odbornom časopise Cell. Na ceste k prasacím farmám na ľudské orgány je však ľudstvo ešte veľmi ďaleko.
Vedci injekčne vložili ľudské kmeňové bunky do prasacieho embrya. Potom ich na mesiac vložili do prasnice. (zdroj: Salk Institute)Neefektívny proces
Hlavní autori výskumu Jun Wu (vpredu) a Juan Carlos Izpisua Belmonte. (zdroj: Salk Institute)Na začiatku genetickej chiméry boli ľudské kmeňové bunky a prasacie embryo. Takúto kombináciu vedci zvolili lebo kmeňové bunky sa vedia vyvinúť na akýkoľvek typ tkaniva a prasacie orgány majú v dospelosti podobnú veľkosť ako tie ľudské.
V skorej časti vývoja zárodku prasaťa doň malou tenkou ihlou vpichli kmeňové bunky človeka. Ľudské bunky však tvorili len nepatrnú časť celého embrya – menej ako 0,001 percenta.
Zásah do prasacieho embrya museli správne načasovať, prasacie zárodky sa a totiž vyvíjajú rýchlejšie ako ľudské. „Predstavte si to ako diaľnicu, po ktorej ide jedno auto omnoho rýchlejšie ako druhé – s veľkou pravdepodobnosťou by došlo k nejakej nehode,“ povedal pre web BBC hlavný autor štúdie Juan Carlos Izpisua Belmonte.
Embryo so zmiešanými bunkami potom vložili do dospelej prasnice. Ale len na jeden mesiac. Takto upravili až 2075 embryí a oplodnili 41 prasníc.
Proces nebol veľmi efektívny, po 28 dňoch vedci zaznamenali len 18 gravidít, pričom sa do tohto dňa vyvíjalo len 186 embryí. Mnohé embryá boli menšie, ako je zvyčajné v tomto období vývoja, a rástli pomalšie. Aj tak vedci pokladajú výsledky za úspech.
