SAN DIEGO, BRATISLAVA. Vo filme Jurský park z roku 1993 odznela úvaha, či by sa umelo vytvorené dinosaury dokázali v prírode rozmnožiť, ak by utiekli z parku.
Floyda Romesberga sa často s obavami pýtajú, či tento film videl. Vedec zo Scrippsovej výskumného inštitútu (TSRI) sa nevenuje dinosaurom, ale baktériám. Najnovšie sa Romesbergovmu tímu podarilo vytvoriť prvý poloumelý organizmus, ktorý dokáže prežiť a množiť umelé časti svojej DNA.
Výskum, ktorý vedci zverejnili v žurnále Proceedings of the National Academy of Sciences, môže otvoriť dvere vytváraniu nových liekov aj nových foriem života.
Môžeme len tak zmeniť DNA ľudského embrya? (čo si myslia odborníci) Čítajte Neprirodzené vlastnosti
Genetická informácia všetkých živých organizmov na zemeguli sa skladá zo štyroch základných látok – nukleových báz označovaných písmenami A, T, C a G, ktoré sa spájajú do párov a vytvárajú DNA. Výnimkou je baktéria E. coli, ktorú vytvorili vedci z TSRI.
