Autor: Miroslav Saniga / Quark
V ýznam svetielkovania niektorých druhov živočíchov je veľmi jednoduchý. Týmto zvláštnym vizuálnym spôsobom sa jedince navzájom vyhľadávajú, oznamujú svoju pripravenosť na párenie, ale aj odstrašujú predátora.
Nie mušky, chrobáčiky
Svetlušky svätojánske (Lampyris noctiluca), ktoré svietia slabo zelenkavým svetlom, nie sú žiadne svätojánske mušky, ale svätojánske chrobáčiky.
Sú aktívne najmä v noci. Samčeky poletujú povetrím a predvádzajú sa pred nelietavými samičkami, ukrytými na zemi. Počas poletovania vysielajú do okolia svetelné signály v intervaloch, charakteristických pre jednotlivé druhy, a na ktoré samička príslušného druhu adekvátne odpovedá.
Keďže samičky svietia jasnejšie, okrídlené samčeky dokážu ich svetelné vábenie spozorovať až zo vzdialenosti takmer 100 metrov. Ak intervaly a ich intenzita zodpovedajú druhovému vzorcu, zlietne samček k samičke na zem.
Žiarenie svetlušiek spôsobuje chemická látka luciferín, uložená za priehľadnými plôškami kutikuly a z druhej strany podporená hrubším tkanivom, ktoré slúži ako zrkadlová plocha.
Výrazné rozdiely
Samčeky svetlušiek sú dlhé 10 až 12 mm. Ich chitínový pancier je sfarbený dohneda, len na okrajoch trupu sa nachádza žlté sfarbenie. Telo je viac ploché. Na dlhých krovkách je niekoľko pozdĺžnych rýh, jemne posiatych chĺpkami.
Hlavu nevidno, pretože sa skrýva pod trupovým pancierom. Napriek tomu môžeme rozoznať nitkovité tykadlá. Na siedmom krúžku na brušku má samček žltú svetelnú škvrnu. Samičky sú niekedy až o polovicu väčšie.
Nemajú krovky, takže vyzerajú skôr ako larvy. Hlavu majú podobne ako samčeky chránenú chitínovým pancierom trupu.
Samičky majú podstatne viac svetelných orgánov ako samčeky. Svetelné políčka sa nachádzajú na šiestom a siedmom krúžku trupu a na ôsmom sú ešte dodatočné svetelné škvrny. Larvy svetlušiek žijú na zemi a živia sa slimákmi. Aj ony už môžu slabo svietiť.
Po päťnásobnom zvlečení sa zakuklia a z kukly sa vyliahne dospelý jedinec.
Svetlo na povel
Pri vyľakaní sa môžu samčeky i samičky silou vlastnej vôle svetlo stlmiť alebo celkom vypnúť.
Larvy svetlušiek, naopak, keď sú vyrušené napríklad predátorom, začnú svietiť omnoho intenzívnejšie. V tomto prípade ide o obrannú reakciu na dravca, aby ho vyľakali a vystríhali pred útokom.
Takéto strašenie svetlom nie je vždy úspešné, pretože nezriedka možno pozorovať ropuchu vysvietenú vnútri svetlom lariev svetlušiek, ktorými sa dosýta nakŕmila.
