Ak sa samých seba pýtate, čo je najväčšou hrozbou ľudskej existencie, pravdepodobne vám napadne nukleárna vojna, globálne otepľovanie alebo rozšírenie pandemického ochorenia. Sme ale naozaj v bezpečí, aj za predpokladu, že tieto výzvy dokážeme prekonať?
Život na našej malej modrej planéte sa zdá byť bezpečný, kým si neuvedomíte, čo číha vo vesmíre. Nasledujúce kozmické katastrofy sú len ukážkou rôznych situácií, ktoré by mohli závažne ohroziť alebo úplne vyhladiť ľudstvo.
1. Slnečná erupcia s veľkou energiou
Naše Slnko nie je taká pokojná hviezda, ako by ste si mohli myslieť. Vytvára silné magnetické polia, z ktorých vznikajú pôsobivé slnečné škvrny, ktoré môžu byť niekoľkokrát väčšie ako Zem.
Zo Slnka vychádza aj prúd čiastočiek a žiarenia - solárny vietor. Ak sa ho magnetickému pólu Zeme podarí udržať na uzde, solárny vietor môže vytvoriť nádhernú polárnu žiaru. Ak vietor zosilní, môže tiež ovplyvniť rádiovú komunikáciu a spôsobiť výpadky prúdu.
Najsilnejšia známa magnetická solárna búrka zasiahla Zem v roku 1859. Incident, ktorý sa nazýva Carringtonova udalosť, výrazne narušil malé elektronické zariadenia. Podobné udalosti sa museli niekoľkokrát udiať aj v minulosti a ľudia ich prežili.
Lenže v posledných rokoch sme od elektronických zariadení úplne závislí. Pravdou je, že by sme veľmi trpeli, ak podceníme hrozbu prípadnej Carringtonovej alebo ešte silnejšej udalosti.
Ľudstvo by síce nevyhladila okamžite, ale predstavovala by obrovskú výzvu. Nemali by sme elektrinu, kúrenie, klimatizáciu, GPS a internet; jedlo a lieky by sa pokazili.

2. Dopad asteroidu
Veľmi dobre poznáme hrozby, ktoré môžu pre ľudstvo predstavovať asteroidy - koniec koncov prispeli k zániku dinosaurov. Nedávny výskum nás upozornil, že veľká časť vesmírnych kameňov v našej slnečnej sústave pre nás môže byť nebezpečná.

Sme ešte len na začiatku vymýšľania a vyvíjania systémov na ochranu pred niektorými menšími asteroidmi, ktoré by nás mohli zasiahnuť. Pri väčších a zriedkavejších sme ale celkom bezmocní.
Nemusia síce vždy zničiť Zem, ani ju spraviť neobývateľnou, ale môžu spôsobiť obrovské tsunami, požiare a iné prírodné katastrofy, ktoré môžu vyhladiť ľudstvo.

3. Rozširujúce sa Slnko
Kým predošlé vesmírne hrozby sú výsledkom náhody a pravdepodobnosti, vieme naisto, že naše Slnko ukončí svoj život o 7,72 miliárd rokov. V tomto okamihu sa zbaví svojej vonkajšej atmosféry, vytvorí planetárnu hmlovinu a skončí ako hviezdny pozostatok známy ako “biely trpaslík”.
Ľudstvo ale tieto záverečné fázy nezažije. Ako bude Slnko starnúť, bude väčšie a chladnejšie. Keď sa z neho stane hviezdny obor, bude svojou veľkosťou môcť pohltiť Merkúr aj Venušu.
Zem sa v tomto okamihu môže zdať bezpečná, ale zo Slnka začne fúkať extrémne silný solárny vietor, ktorý Zem spomalí. O približne 7,59 miliárd rokov tak naša planéta vletí do vonkajších vrstiev rozrastenej zomierajúcej hviezdy a navždy sa rozplynie.
4. Lokálny záblesk gama žiarenia
Extrémne silné výbuchy energie zvané záblesky gamma žiarenia môžu spôsobiť binárne hviezdne systémy (dve hviezdy obiehajúce spoločný bod) a supernovy (vybuchujúce hviezdy).
Tieto záblesky energie sú extrémne silné, pretože sústredia svoju energiu do úzkeho lúča, ktorý netrvá dlhšie ako sekundy alebo minúty. Výsledné žiarenie môže poškodiť a zničiť našu ozónovú vrstvu, ktorá chráni život pred škodlivým UV žiarením zo Slnka.
Astronómovia objavili hviezdny systém WR 104, kde by sa takáto udalosť mohla stať. WR 104 je vzdialený približne 5200 až 7500 svetelných rokov, čo nie je dosť ďaleko, aby sme boli v bezpečí. A vieme iba hádať, kedy sa záblesk stane. Našťastie je možnosť, že nás môže lúč úplne minúť.
5. Neďaleké supernovy
Výbuchy supernovy, ktoré nastávajú, keď hviezda dosiahla koniec svojho života, sa v Mliečnej ceste dejú v priemere raz až dvakrát každých sto rokov.
Väčšia pravdepodobnosť supernovy je bližšie k hustému stredu Mliečnej cesty a my sme približne dve tretiny cesty od stredu, čo nie je vôbec zlé.

Takže môžeme v najbližšej dobe očakávať nejakú neďalekú supernovu? Hviezda Betelgeuse - červený super obor, ktorý sa blíži k svojmu koncu - v súhvezdí Orion je vzdialená iba 460 až 650 svetelných rokov.
Mohla by sa stať supernovou teraz alebo počas najbližších milión rokov. Našťastie astronómovia odhadli, že nato, aby žiarenie zo supernovy poškodilo našu ozónovú vrstvu, musela by hviezda vybuchnúť v okolí 50 svetelných rokov. Takže táto hviezda nás nemusí znepokojovať.
6. Pohybujúce sa hviezdy
Medzičasom by sa hviezda, ktorá sa túla cez Mliečnu cestu, mohla priblížiť dostatočne blízko k nášmu Slnku a interagovať s Oortovým mrakom na okraji slnečnej sústavy, odkiaľ pochádzajú naše kométy. Mohlo by to zvýšiť pravdepodobnosť, že by sa na Zem dovalila obrovská kométa.
Aj samotné Slnko putuje svojím chodníkom cez Mliečnu dráhu, ktorý nás vedie cez viac alebo menej husté oblasti medzihviezdneho plynu.
Momentálne sa nachádzame v menej hustej bubline, ktorú vytvorila supernova. Solárny vietor a solárne magnetické pole pomáhajú vytvárať bublinovú oblasť heliosféru, ktorá obkolesuje našu slnečnú sústavu a chráni nás od interakcie z medzihviezdnym médiom.
Keď tento región o 20- až 50-tisíc rokov opustíme (podľa súčasných pozorovaní a modelov), naša heliosféra môže byť menej účinná a Zem vystaví nebezpečenstvu. Môžeme napríklad zažiť výrazné klimatické zmeny, kvôli ktorým by bol život pre ľudí náročný, ak nie nemožný.
A život pokračuje ďalej…
Koncu ľudstva na Zemi sa nevyhneme. Ale nie je to nič, kvôli čomu by sme sa mali schovávať pod stolom. Nedokážeme to zmeniť, rovnako ako naše životy majú určitý začiatok a koniec.
Definuje nás to a núti nás uvedomiť si, že jediné čo môžeme spraviť je naplno využiť náš čas na Zemi. Hlavne keď vieme, že Zem potrebuje jemnú rovnováhu, aby ľudstvo udržala.
Všetky predošlé scenáre v sebe skrývajú skazu, ale zároveň prinášajú aj krásu a údiv. V mnohých prípadoch vytvárajú to, čo nám umožnilo vzniknúť.
Namiesto pohľadov na nočnú oblohu a úvah o tom, čo by nás mohlo zabiť, by sme mali žasnúť nad hĺbkou vesmíru, nad jeho divmi a nad jeho vznešeným charakterom. Inšpirujte sa vesmírom. Ponúka budúcnosť a zmysel.
Tento článok pôvodne vyšiel na webe The Conversation. Originál si môžete prečítať kliknutím na tento odkaz.
Autor: Daniel Brown/The Conversation